Európska zelená dohoda

Plníme, čo sme sľúbili

Európska zelená dohoda mení EÚ na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.  

Iniciatíva, ktorú spustila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v roku 2019, je reakciou na naliehavú výzvu občanov, najmä mladých ľudí, aby sa prijali opatrenia v oblasti klímy. Stanovuje sa v nej plán transformácie európskeho hospodárstva, energetiky, dopravy a priemyslu v záujme udržateľnejšej budúcnosti. 

Jej cieľom je znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 50 % (ktorý bol prehodnotený na zníženie až o 55 %) a zároveň sa prostredníctvom európskeho právneho predpisu v oblasti klímy právne zaviazať k cieľu neutrality do roku 2050.  Zasadzuje sa za prechod na čistú energiu, teda transformáciu, ktorá chráni ľudí a planétu, je hospodársky životaschopná a sociálne spravodlivá. 

V súlade so zelenou dohodou budú investície smerovať do inovácií, čistých technológií a zelenej infraštruktúry a zároveň sa ňou zabezpečí spravodlivá transformácia pre najviac postihnuté komunity. Vďaka Európskej zelenej dohode majú Európania čistejšie ovzdušie a energeticky účinnejšie výrobky a bývanie. Okrem toho využívajú viac obnoviteľných zdrojov energie. 

Splnené sľuby

Klimatická neutralita a znižovanie emisií 

• Účinnosť nadobudol právny predpis v oblasti klímy, čím sa cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 stal záväzným
• Dohoda a znížení emisií aspoň o 55 % do roku 2030 a znížení až o 90 % navrhnutom na rok 2040. 

Financovanie nástroja NextGenerationEU a plánu REPowerEU  

• 275 miliárd eur v čistých investíciách a 42 % finančných prostriedkov určených na opatrenia v oblasti klímy 

Spravodlivá a férová transformácia 

• Z Fondu na spravodlivú transformáciu sa vyčlenilo takmer 20 miliárd eur na investície do diverzifikácie hospodárstiev a rekvalifikácie pracovníkov v zraniteľných regiónoch 
• Sociálno-klimatický fond pomáha zraniteľným domácnostiam s energetickou efektívnosťou, čistým vykurovaním a dopravou
• Fond solidarity EÚ a mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany pomohli krajinám v Európe aj mimo nej pri núdzových situáciách súvisiacich s klímou 

Stanovovanie cien uhlíka a priemyselná reštrukturalizácia 

• Systém EÚ na obchodovanie s emisiami sa rozšíril na budovy a dopravu a vygeneroval príjmy vo výške viac ako 200 miliárd eur, ktoré sa využijú pre zelené a sociálne fondy
• Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM), ktorý motivuje priemyselné odvetvia na celom svete k tomu, aby uplatňovali ekologickejšie výrobné metódy, by mal byť plne funkčný do roku 2026 

Čistá a bezpečná energia 

• Plán REPowerEU: 40 % finančných prostriedkov smerovalo na poskytovanie cenovo dostupnej, bezpečnej a udržateľnej energie; pomohlo to znížiť závislosť od fosílnych palív a diverzifikovať dodávky
• Infraštruktúra čistej energie: zrýchlené povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie, nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá každých 60 km 

Konkurencieschopnosť zeleného priemyslu 

• Priemyselný plán Zelenej dohody na rozšírenie výroby a podporu emisne neutrálnych technológií
• Akt o kritických surovinách: ciele EÚ v oblasti ťažby/spracúvania/recyklácie kľúčových materiálov do roku 2030
• Akt o emisne neutrálnom priemysle: podporuje výrobu čistých technológií na miestnej úrovni
• Podpora v oblasti batérií, vodíka, čistej mobility a mikroelektroniky 

Obehové hospodárstvo 

• Akčný plán nulového znečistenia, ktorého výsledkom sú prísnejšie normy kvality vody a ovzdušia
• Reformy v oblasti odpadu a výrobkov: udržateľné obaly, zákaz ničenia nepredaného tovaru, koncept opraviteľnosti výrobkov 

Zapojenie zainteresovaných strán 

• Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, inkluzívny proces vytvárania budúcich potravinových systémov
• Dialógy o čistej transformácii v odvetviach ako vodík, mestá, čisté technológie či oceľ 

Ďalšie informácie o dosiahnutých výsledkoch Zelenej dohody