Naliehavá potreba reformy
Neudržateľné využívanie prírodných zdrojov EÚ, najmä degradácia a znečistenie pôdy, je jednou z hlavných príčin klimatickej krízy a krízy v oblasti biodiverzity. Už nás stálo tisíce životov a miliardy eur.
Suchá, prírodné požiare, nedostatok vody a povodňové riziká sa rýchlo zvyšujú a už v troch štvrtinách európskych krajín si vyberajú tragickú daň.
Strata výnosov v dôsledku znehodnoteného životného prostredia, znečistenia, sucha, vĺn horúčav, záplav a nových škodcov je pre poľnohospodárov a rybárov nákladná. Je však nákladná aj pre občanov, pretože spôsobuje nárast cien potravín.
Európska komisia navrhuje opatrenia, ktorých dlhodobý hospodársky, sociálny, zdravotný a environmentálny prínos zabezpečí udržateľné využívanie prírodných zdrojov EÚ.
Pôda je živý prírodný zdroj, ktorý má kľúčový význam pre životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. Ide o neobnoviteľný zdroj, v ktorom vzájomne pôsobia a spolupracujú státisíce druhov. Pôda poskytuje množstvo ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie prírodným katastrofám, zmierňovanie zmeny klímy a zabezpečovanie potravinovej bezpečnosti.
Komisia sa na základe navrhovaného právneho predpisu o monitorovaní pôdy usiluje zabezpečiť, aby sme mali v EÚ do roku 2050 zdravú pôdu, a to vďaka zhromažďovaniu údajov o zdraví pôdy a ich sprístupňovaniu poľnohospodárom a iným pôdohospodárom. V navrhovanom akte sa:
- poskytuje jasná spoločná definícia zdravia pôdy,
- zavádza spoľahlivý a jednoliaty rámec monitorovania,
- zavádza udržateľné obhospodarovanie pôdy ako normu,
- vyžaduje od členských štátov, aby určovali a preverovali potenciálne kontaminované lokality a riešili neprijateľné riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Lepšie údaje o pôde:
- podporia inovačné, technologické a organizačné riešenia v rámci poľnohospodárskych postupov,
- zlepšia naše chápanie trendov v oblasti sucha, zadržiavania vody a erózie s cieľom posilniť prevenciu a riadenie katastrof,
- prinesú poľnohospodárom a pôdohospodárom nové podnikateľské, inovačné a pracovné príležitosti.
Nové technológie môžu pomôcť zvýšiť odolnosť poľnohospodárstva aj zalesnenej pôdy a chrániť úrodu pred účinkami zmeny klímy, straty biodiverzity a zhoršovania životného prostredia. Nové genómové techniky (NGT) sú inovačné nástroje, ktoré pomáhajú zvyšovať udržateľnosť a odolnosť nášho potravinového systému.
Umožňujú nám vyvíjať vylepšené odrody rastlín, ktoré sú odolné proti zmene klímy a škodcom, vyžadujú si menej hnojív a pesticídov a môžu zabezpečiť vyššie výnosy. To pomáha redukovať používanie chemických pesticídov a z nich vyplývajúce riziko o polovicu a znížiť závislosť EÚ od dovozu poľnohospodárskych výrobkov.
Čo sú nové genómové techniky (NGT)?
NGT sú techniky, ktoré umožňujú šľachtiť nové odrody rastlín rýchlejšie a s väčšou presnosťou než pri použití klasických šľachtiteľských techník, ako je výber osiva alebo kríženie. Za pomoci NGT možno produkovať širokú škálu rastlinných produktov. Tieto rastliny sa môžu vyznačovať len malými zmenami, ktoré sa môžu vyskytnúť aj v prírode alebo ku ktorým možno dospieť prostredníctvom klasického šľachtenia, alebo komplexnejšími modifikáciami.
Novými pravidlami chce Európska komisia zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia, prispieť k udržateľnému rozvoju mnohých druhov rastlín a vytvoriť príležitosti pre výskum a inovácie.
V navrhovanom akte sa:
- zavádzajú dve kategórie rastlín získaných pomocou NGT – rastliny porovnateľné s prirodzene sa vyskytujúcimi rastlinami a rastliny s komplexnejšími úpravami,
- poskytujú stimuly na riadenie vývoja rastlín tak, aby sa podporovali ciele udržateľnosti,
- zabezpečuje transparentnosť v súvislosti so všetkými rastlinami získanými pomocou NGT na trhu EÚ (napr. označovaním osiva),
- stanovuje dôkladné monitorovanie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov produktov získaných pomocou NGT.
Viac informácií o nových technikách v oblasti biotechnológií
Zlepšenie rastlinného množiteľského a lesného reprodukčného materiálu
Európsky sektor osív je najväčším vývozcom na svetovom trhu s osivami.
Rastlinný množiteľský materiál sa používa na reprodukciu iných rastlín (semená, odrezky, korene, hľuzy atď.). V prípade lesného reprodukčného materiálu ide o semená, rastliny a niektoré časti drevín, ktoré sa používajú na výsadbu stromov a vytváranie nových lesov. Je dôležité, aby právne predpisy držali krok s vedeckým vývojom.
Navrhovaným nariadením chce Komisia zvýšiť rozmanitosť a kvalitu osiva, odrezkov a iného rastlinného množiteľského materiálu. Tým sa zabezpečia stabilné výnosy a osivá budú lepšie prispôsobené tlakom zmeny klímy, pomôžu zachovať genetickú diverzitu pestovaných plodín a prispejú k zaisteniu potravinovej bezpečnosti.
Pokiaľ ide o lesný reprodukčný materiál, nové pravidlá pomôžu zabezpečiť, aby bol správny strom vysadený na správnom mieste. Lesy tak budú lepšie prispôsobené zmene klímy.
Viac informácií o rastlinnom množiteľskom a lesnom reprodukčnom materiáli
Obmedzovanie potravinového a textilného odpadu
Obmedzovanie potravinového a textilného odpadu môže prispieť k efektívnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov a ďalej znížiť emisie skleníkových plynov v týchto sektoroch.
Boj proti plytvaniu potravinami
EÚ a jej členské štáty sú odhodlané plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja zamerané na zníženie celosvetového plytvania potravinami. Ich cieľom je znížiť do roku 2030 potravinový odpad na obyvateľa na úrovni maloobchodu a spotrebiteľov o polovicu. S cieľom urýchliť pokrok EÚ Komisia navrhuje, aby členské štáty obmedzili do roku 2030 plytvanie potravinami:
- o 10 % pri spracovaní a výrobe,
- o 30 % na obyvateľa v maloobchode, reštauráciách, stravovacích službách a domácnostiach.
Boj proti plytvaniu potravinami šetrí potraviny na ľudskú spotrebu, pomáha podnikom a spotrebiteľom znižovať náklady a znižuje vplyv výroby a spotreby potravín na životné prostredie.
Udržateľné a obehové textílie
Spotreba textilu v Európe má štvrtý najzávažnejší vplyv má na životné prostredie a zmenu klímy – hneď po potravinách, bývaní a mobilite. Je to zároveň jedna z troch najväčších záťaží, pokiaľ ide o využívanie vody a pôdy, a jedna z piatich najväčších záťaží z hľadiska využívania surovín a emisií skleníkových plynov v EÚ.
S cieľom bojovať proti textilnému odpadu Komisia navrhuje pravidlá, na základe ktorých budú výrobcovia zodpovedať za celý životný cyklus textilných výrobkov a ktoré podporia udržateľné nakladanie s textilným odpadom v celej EÚ:
- vo všetkých členských štátoch EÚ sa zavedú povinné a harmonizované systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu pre textil, pričom výrobcovia budú hradiť náklady na nakladanie s textilným odpadom,
- pre členské štáty bude od roku 2025 jednoduchšie vykonávať požiadavku na oddelený zber textílií,
- bude sa podporovať výskum a vývoj inovačných technológií pre obehovosť textilného odvetvia s cieľom riešiť problém nezákonného vývozu textilného odpadu do krajín, ktoré nie sú dostatočne vybavené na jeho riadenie.
Očakáva sa, že zvýšenie dostupnosti použitých textílií vytvorí lokálne pracovné miesta a ušetrí peniaze spotrebiteľom v EÚ aj mimo nej, pričom sa zmierni vplyv textilnej výroby na prírodné zdroje.