Neodôvodnená ruská vojenská agresia proti Ukrajine a skutočnosť, že Rusko zneužíva dodávky plynu ako zbraň, vyvolali v EÚ bezprecedentnú energetickú krízu. V roku 2022 to viedlo k prudkému nárastu cien energií a Európanom to prinieslo ťažkosti.Ako odpoveď na to EÚ v roku 2022 zaviedla núdzové opatrenia s cieľom stabilizovať ceny energií a zabezpečiť prístup k dodávkam plynu počas zimy. Pokiaľ ide o budúcnosť, Komisia sa momentálne zameriava na riešenie pretrvávajúcich vysokých nákladov na energie, ktoré majú vplyv na občanov a podniky EÚ. Na tento účel Komisia vo februári 2025 predložila nový akčný plán zameraný na zníženie nákladov na energie, dobudovanie energetickej únie, prilákanie investícií a zlepšenie pripravenosti na potenciálne energetické krízy. Plán REPowerEU V máji 2022 Komisia predstavila plán REPowerEU na rýchle zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív urýchlením prechodu na čistú energiu a spojením síl s cieľom dosiahnuť odolnejší energetický systém so skutočnou energetickou úniou.Vďaka plánu REPowerEU sme občanov a podniky EÚ ochránili pred nedostatkom energie, podporili sme Ukrajinu oslabením ruského vojnového úsilia, urýchlili sme prechod na čistú energiu a stabilizovali sme ceny.Počas prvých troch rokov od jeho zavedenia sme:znížili spotrebu plynu o 13 %,prekonali našu závislosť od ruských fosílnych palív,zaistili prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej energii,po prvý raz v histórii vyrobili väčšie množstvo elektriny z veternej a zo slnečnej energie než z plynu,rýchlo zvýšili počet zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Zabezpečenie dodávok plynu na zimu V lete 2022 Komisia navrhla nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby Európa mala počas zimných mesiacov dostatočné zásoby plynu, a to najmä v prípade náhleho prerušenia dodávok z Ruska.Podľa nových pravidiel skladovania plynu musia krajiny EÚ do 1. novembra každého roka naplniť zásobníky plynu na 90 %. Na začiatku zimnej sezóny 2024 – 2025 boli zásobníky plynu naplnené na 95 %, pričom 90 % hranica sa dosiahla už v auguste 2024.Okrem toho sa krajiny EÚ dohodli na nariadení o dobrovoľnom znížení dopytu po zemnom plyne na zimnú sezónu 2022 – 2023 o 15 % a následne jeho platnosť predĺžili aj na zimu 2023 – 2024. V marci 2024 Rada prijala odporúčanie pokračovať v prijímaní dobrovoľných opatrení do marca 2025 s cieľom zachovať kolektívne zníženie dopytu po plyne o 15 % v porovnaní s priemerným dopytom v období od apríla 2017 do marca 2022.V apríli 2022 Komisia tiež spustila energetickú platformu EÚ s cieľom pomôcť krajinám EÚ spolupracovať na globálnych trhoch. Cieľom je zabrániť konkurencii medzi krajinami EÚ, využiť vplyv EÚ na zabezpečenie rôznych zdrojov energie, podporiť hospodársku súťaž medzi najväčšími dodávateľmi a dosiahnuť lepšie podmienky pre spotrebiteľov. Zásobníky plynu, ktoré sa majú naplniť pred každou zimou90 % úroveň naplnenia do 1. novembra každého roka95 % podiel naplnenia zásobníkov pred zimou 2024 – 2025 Diverzifikácia zdrojov plynu a investovanie do infraštruktúry Kľúčovou súčasťou zaistenia bezpečných a cenovo dostupných dodávok energie je diverzifikácia dodávateľských trás. EÚ v posledných rokoch spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok. Od roku 2022 Komisia uzatvorila dohody o vývoze zemného plynu do Európy s Egyptom, Izraelom a Azerbajdžanom. EÚ tiež zvýšila dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Severnej Ameriky, z Austrálie, Kataru a východnej Afriky a prostredníctvom plynovodov z Nórska, zo Spojeného kráľovstva, z Azerbajdžanu a zo severnej Afriky.Investíciami do terminálov LNG a plynových prepojovacích vedení sa zabezpečilo, že každá krajina EÚ môže v súčasnosti prijímať plyn aspoň z dvoch zdrojov a medzi susedmi je možný spätný tok. Napríklad v máji 2022 sa začalo prevádzkovanie plynového prepojovacieho vedenia medzi Poľskom a Litvou, čím sa posilnila možnosť výberu a odolnosť baltského trhu s plynom. Podobne bolo v októbri 2022 spustené plynové prepojovacie vedenie medzi Gréckom a Bulharskom, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri diverzifikácii dodávok plynu v juhovýchodnej Európe. Zavádzanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov Okrem zabezpečenia zahraničných zdrojov musíme v čo najväčšej miere využívať energiu z domácich zdrojov. EÚ je už teraz svetovým lídrom v technologickom vývoji energie z obnoviteľných zdrojov. V roku 2024 predstavoval podiel obnoviteľných zdrojov energie na spotrebe energie v EÚ 25,2 %. Prostredníctvom revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov v novembri 2023 sa krajiny EÚ dohodli na celkovom cieli v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ do roku 2030 aspoň 42,5 % s cieľom neskôr dosiahnuť aspoň 45 %. Energia z obnoviteľných zdrojov v EÚ25,2 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na spotrebe energie v EÚ v roku 202442,5 % celkový cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ do roku 2030 (s cieľom neskôr dosiahnuť aspoň 45 %) Zníženie účtov pre európske domácnosti a podniky V reakcii na zneužívanie energie ako zbrane Ruskom sa krajiny EÚ v októbri 2022 dohodli na núdzovom zásahu s cieľom znížiť účty za energiu pre európske domácnosti a podniky. Zahŕňal mimoriadne opatrenia:zníženie dopytu po elektrine (celkovo o 10 % s povinným 5 % znížením v čase špičky),obmedzenie príjmov (180 eur/MWh) od nízkonákladových výrobcov energie (jadrová energia, hnedé uhlie, obnoviteľné zdroje energie) a prerozdelenie prebytku odberateľom,zavedenie dočasného solidárneho príspevku z nadmerných ziskov v oblasti ropy, zemného plynu, uhlia a rafinácie a presmerovanie finančných prostriedkov na spotrebiteľov energie.Platnosť núdzových opatrení uplynula v roku 2023. Vo februári 2023 sa krajiny EÚ dohodli aj na mechanizme korekcie trhu s cieľom zabrániť narušeniam trhu s energiou a finančného trhu. V prípade potreby by sa automaticky aktivoval, ak by:cena plynu v rámci Title Transfer Facility (TTF) na nasledujúci mesiac prekročila 180 eur/MWh počas troch pracovných dní acena plynu v rámci TTF bola vyššia ako referenčná cena skvapalneného zemného plynu (LNG) na globálnych trhoch za rovnaké tri pracovné dni o 35 eur.Mechanizmus bol v platnosti do januára 2025 a nikdy ho nebolo potrebné aktivovať vďaka faktorom, ako je štrukturálny pokles dopytu, spoľahlivý dovoz LNG, plynovody od dôveryhodných partnerov a posilnená dovozná infraštruktúra. Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu Aj napriek tomu sú ceny energie v EÚ aj naďalej štrukturálne vysoké, čo poškodzuje občanov EÚ a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Komisia preto vo februári 2025 navrhla Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu, v ktorom sa stanovujú konkrétne krátkodobé opatrenia na zníženie nákladov na energiu pre občanov, podniky, priemysel a komunity v celej EÚ, dobudovanie energetickej únie, prilákanie investícií a lepšiu pripravenosť na potenciálne energetické krízy.Celkové úspory, ktoré by mal tento plán priniesť, sa odhadujú na 45 miliárd eur v roku 2025, potom by sa mali postupne zvýšiť na 130 miliárd eur ročne do roku 2030 a 260 miliárd eur ročne do roku 2040.Celkové odhadované úspory 45 miliárd eur v roku 2025až do výšky 130 miliárd eur ročne do roku 2030až do výšky 260 miliárd eur ročne do roku 2040 Súvisiace odkazy Plán REPowerEUCeny energií v EÚ Spoločné úsilie o cenovú dostupnosťTy si EÚ Táto stránka bola naposledy aktualizovaná dňa 18 februára 2026
V máji 2022 Komisia predstavila plán REPowerEU na rýchle zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív urýchlením prechodu na čistú energiu a spojením síl s cieľom dosiahnuť odolnejší energetický systém so skutočnou energetickou úniou.Vďaka plánu REPowerEU sme občanov a podniky EÚ ochránili pred nedostatkom energie, podporili sme Ukrajinu oslabením ruského vojnového úsilia, urýchlili sme prechod na čistú energiu a stabilizovali sme ceny.Počas prvých troch rokov od jeho zavedenia sme:znížili spotrebu plynu o 13 %,prekonali našu závislosť od ruských fosílnych palív,zaistili prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej energii,po prvý raz v histórii vyrobili väčšie množstvo elektriny z veternej a zo slnečnej energie než z plynu,rýchlo zvýšili počet zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
Kľúčovou súčasťou zaistenia bezpečných a cenovo dostupných dodávok energie je diverzifikácia dodávateľských trás. EÚ v posledných rokoch spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok. Od roku 2022 Komisia uzatvorila dohody o vývoze zemného plynu do Európy s Egyptom, Izraelom a Azerbajdžanom. EÚ tiež zvýšila dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Severnej Ameriky, z Austrálie, Kataru a východnej Afriky a prostredníctvom plynovodov z Nórska, zo Spojeného kráľovstva, z Azerbajdžanu a zo severnej Afriky.Investíciami do terminálov LNG a plynových prepojovacích vedení sa zabezpečilo, že každá krajina EÚ môže v súčasnosti prijímať plyn aspoň z dvoch zdrojov a medzi susedmi je možný spätný tok. Napríklad v máji 2022 sa začalo prevádzkovanie plynového prepojovacieho vedenia medzi Poľskom a Litvou, čím sa posilnila možnosť výberu a odolnosť baltského trhu s plynom. Podobne bolo v októbri 2022 spustené plynové prepojovacie vedenie medzi Gréckom a Bulharskom, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri diverzifikácii dodávok plynu v juhovýchodnej Európe.
V reakcii na zneužívanie energie ako zbrane Ruskom sa krajiny EÚ v októbri 2022 dohodli na núdzovom zásahu s cieľom znížiť účty za energiu pre európske domácnosti a podniky. Zahŕňal mimoriadne opatrenia:zníženie dopytu po elektrine (celkovo o 10 % s povinným 5 % znížením v čase špičky),obmedzenie príjmov (180 eur/MWh) od nízkonákladových výrobcov energie (jadrová energia, hnedé uhlie, obnoviteľné zdroje energie) a prerozdelenie prebytku odberateľom,zavedenie dočasného solidárneho príspevku z nadmerných ziskov v oblasti ropy, zemného plynu, uhlia a rafinácie a presmerovanie finančných prostriedkov na spotrebiteľov energie.Platnosť núdzových opatrení uplynula v roku 2023.
