Prejsť na hlavný obsah

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Na ceste ku klimaticky neutrálnej Európe do roku 2050

Transformácia nášho hospodárstva a spoločnosti

Európska zelená dohoda stanovuje koncepciu tejto transformačnej zmeny. Tá so sebou prinesie veľa výhod, ako vytváranie nových príležitostí pre inovácie, investície a ekologické pracovné miesta či zlepšenie nášho zdravia a životných podmienok.

Všetkých 27 členských štátov EÚ sa zaviazalo premeniť EÚ do roku 2050 na prvý klimaticky neutrálny kontinent. Aby tento cieľ dosiahli, zaviazali sa znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

EÚ má teraz právne záväzné ciele v oblasti klímy vzťahujúce sa na všetky kľúčové odvetvia hospodárstva. Celkový balík zahŕňa:

  • ciele znižovania emisií v širokej škále odvetví
  • cieľ posilniť prírodné záchyty uhlíka
  • aktualizovaný systém obchodovania s emisiami s cieľom ich obmedzenia, stanovenie ceny za znečisťovanie a vytváranie investícií do zelenej transformácie
  • sociálnu podporu občanov a malých podnikov

Členské štáty teraz použijú 100 % svojich príjmov z obchodovania s emisiami na projekty súvisiace s klímou a energetikou a na sociálny rozmer transformácie.

Novovytvorený Sociálno-klimatický fond vyčlení 65 miliárd eur z rozpočtu EÚ a celkovo viac ako 86 miliárd eur na podporu najzraniteľnejších občanov a malých podnikov pri zelenej transformácii. Zabezpečia sa tým príležitosti pre všetkých bez výnimky, a to riešením nerovností a energetickej chudoby či posilnením konkurencieschopnosti európskych spoločností.

Nový mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach zabezpečí, aby aj spoločnosti z príslušných odvetví dovážajúce do EÚ platili cenu uhlíka na hraniciach s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre európske spoločnosti. Ide o cenný nástroj na podporu celosvetového znižovania emisií a na posilnenie trhu EÚ v záujme dosiahnutia našich globálnych cieľov v oblasti klímy.

Ako ďalší krok na ceste ku klimatickej neutralite Komisia vo februári 2024 predložila svoje posúdenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2040. Odporučila znížiť čisté emisie v EÚ do roku 2040 o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, čo je v súlade s nedávnymi vedeckými odporúčaniami a záväzkami EÚ vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Európsky parlament a členské štáty prerokujú tento cieľ a budúca Komisia na tomto základe predloží legislatívne návrhy.

Udržateľná doprava pre všetkých

alt=""

Vďaka novým normám CO2 budú mať do roku 2035 všetky nové osobné automobily a dodávky registrované v EÚ nulové emisie. Ako medzistupeň pri úsilí o nulové emisie budú musieť priemerné emisie klesnúť do roku 2030 o 55 % v prípade nových osobných automobilov a o 50 % v prípade nových dodávok. Cestná doprava tak bude smerovať k dosiahnutiu bezemisnej mobility do roku 2050.

55 %
zníženie emisií z osobných automobilov do roku 2030
50 %
zníženie emisií z dodávok do roku 2030
0
emisií z nových automobilov do roku 2035

EÚ pracuje na vytvorení infraštruktúry, ktorú budú občania potrebovať na nabíjanie vozidiel s nulovými emisiami na krátke či dlhé cesty. Určia sa povinné cieľové hodnoty týkajúce sa zavádzania elektrickej nabíjacej infraštruktúry a vodíkovej čerpacej infraštruktúry na európskych cestách. Bude dostupná dostatočná verejná nabíjacia kapacita na pokrytie potrieb väčšieho počtu vozidiel, ktoré budú uvedené na trh a takisto aj viac súkromných nabíjačiek pre domácnosti či pracoviská.

Okrem toho sa od roku 2027 bude na cestnú dopravu vzťahovať systém obchodovania s emisiami a za znečisťovanie sa bude platiť, čím sa posilní používanie čistejších palív a uskutočnia sa ďalšie investície do čistých technológií.

Stanovovanie cien uhlíka sa týka aj odvetvia letectva. Zatiaľ to platí pre lety v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a odlety do Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Od roku 2024 sa to bude vzťahovať aj na zahraničné lety do najvzdialenejších regiónov a z nich.

S cieľom podporiť využívanie udržateľných leteckých palív (SAF) sa zvýšil ich minimálny podiel, ktorý musia dodávatelia leteckých palív zmiešať s kerozínom a dodávať letiskám EÚ.

Stanovovanie cien uhlíka sa rozšírilo aj na odvetvie námornej dopravy. V snahe podporiť zavádzanie palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív sa stanovil cieľ postupného znižovania ročnej priemernej intenzity skleníkových plynov z energie používanej na palube lodí.

Hybná sila zelenej priemyselnej revolúcie

alt=""

S Priemyselným plánom Zelenej dohody z februára 2023 chceme posilniť konkurencieschopnosť európskeho emisne neutrálneho priemyslu a urýchliť prechod ku klimatickej neutralite.

Vyše 100 miliárd eur
je hodnota ekosystému emisne neutrálnych startupov v EÚ v roku 2021, čo predstavuje dvojnásobok v porovnaní s rokom 2020
Vyše 400 GW
kapacity výroby veternej a slnečnej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ v roku 2022, čo predstavuje nárast o viac ako 25 % v porovnaní s rokom 2020
4,5 milióna
ekologických pracovných miest v európskom hospodárstve v roku 2019 – nárast z 3,2 milióna v roku 2000

Cieľom Priemyselného plánu Zelenej dohody je zabezpečiť postavenie Európy ako domova priemyselných inovácií a čistých technológií, pričom sa bude opierať o štyri kľúčové piliere:

  • Predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie
  • Rýchlejší prístup k finančným prostriedkom
  • Zlepšovanie zručností
  • Podpora otvoreného a férového obchodu v záujme vybudovania odolných dodávateľských reťazcov

Akt o emisne neutrálnom priemysle predložený v marci 2023 je súčasťou Priemyselného plánu Zelenej dohody a jeho cieľom je rozšíriť výrobu čistých technológií v EÚ, vytvoriť ekologické pracovné miesta a zabezpečiť, aby bola Únia dobre vybavená na prechod na čistú energiu. Vytvoria sa tak lepšie podmienky pre projekty s nulovou bilanciou emisií v Európe a pre prilákanie investícií.

Čistejší energetický systém

alt=""

Ruská agresia na Ukrajine a následné narušenie trhu s energiou a jej cien len utvrdili EÚ v zámere ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív a urýchliť zelenú transformáciu.

Komisia predstavila svoj zámer pomoci EÚ prostredníctvom plánu REPowerEU v máji 2022.

  • viac energie z obnoviteľných zdrojov
  • šetrenie energiou
  • diverzifikácia dodávok energie

V marci 2023 sa EÚ dohodla na prísnejších právnych predpisoch s cieľom zvýšiť svoju kapacitu obnoviteľných zdrojov, a to navýšením záväzku do roku 2030 na minimálne 42,5 % oproti súčasnému cieľu 32 %, pričom jej ambíciou je dosiahnuť 45 %. To si vyžaduje takmer zdvojnásobiť súčasný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ.

Okrem toho má zníženie energetickej spotreby zásadný význam pre zníženie emisií a nákladov na energiu pre spotrebiteľov a priemysel.

Novým záväzkom na úrovni EÚ je zlepšiť energetickú efektívnosť o 11,7 % do roku 2030. Členské štáty budú musieť medzi rokmi 2024 až 2030 dosiahnuť ročné úspory v priemere na úrovni 1,49 %. Rovnako teraz budú musieť zaviesť zlepšenia energetickej efektívnosti prednostne u ľudí postihnutých energetickou chudobou.

42,5 %
nový cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 (s ambíciou dosiahnuť 45 %)
11,7 %
zlepšenie energetickej efektívnosti do roku 2030

Daňový systém musí tiež podporovať zelenú transformáciu poskytovaním správnych stimulov. Aktuálne sa rokuje o návrhu Komisie zosúladiť minimálne daňové sadzby na vykurovanie a dopravu s našimi klimatickými cieľmi a súčasne zmierniť ich sociálny vplyv a podporiť zraniteľných občanov.

Obnova budov v záujme zelenšieho životného štýlu

alt=""

Cieľom Komisie je v nasledujúcich desiatich rokoch aspoň zdvojnásobiť mieru obnovy budov a zabezpečiť, aby renovácie viedli k vyššej energetickej hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Zlepší sa tak kvalita života ľudí, ktorí v budovách bývajú a využívajú ich, znížia sa emisie skleníkových plynov v Európe a podporí sa digitalizácia a opätovné používanie a recyklácia materiálov.

S cieľom podporiť nevyhnutné renovácie sme v roku 2021 navrhli revíziu smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov, aby sme postupne zlepšovali ich energetickú hospodárnosť v celej Európe, pričom starostlivo zohľadníme vnútroštátne podmienky.

Potrebné zlepšenia možno dosiahnuť viacerými konkrétnymi opatreniami, ako je zatepľovanie, výmena starých okien alebo dverí, modernizácia vykurovacích systémov alebo inštalácia solárnych panelov.

Nový Sociálno-klimatický fond podporí občanov EÚ najviac postihnutých alebo ohrozených energetickou či dopravnou chudobou. Celkovo sa z neho poskytne viac ako 86 miliárd eur na podporu najzraniteľnejších občanov a malých podnikov pri zelenej transformácii.

Fond bude pomáhať najzraniteľnejším skupinám štrukturálnymi opatreniami a investíciami do energetickej efektívnosti, obnovy budov (napr. zateplenie), čistého vykurovania a chladenia (napr. tepelné čerpadlá) a zahrnutia energie z obnoviteľných zdrojov (napr. solárne panely), ako aj do mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami vrátane verejnej dopravy.

Stanovila sa tiež nová orientačná vnútroštátna referenčná hodnota vo výške 49 % energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov, ktorá má doplniť právne predpisy EÚ v tejto oblasti a usmerňovať úsilie členských štátov.

Na verejný sektor sa bude takisto vzťahovať nový cieľ ročného zníženia spotreby energie o 1,9 %. Povinnosť členských štátov každoročne renovovať aspoň 3 % celkovej podlahovej plochy budov vo vlastníctve verejnej správy sa rozširuje z ústrednej štátnej správy na všetky úrovne verejnej správy.

Okrem toho sa od roku 2027 bude na budovy a palivá v doprave vzťahovať systém obchodovania s emisiami a za znečisťovanie sa bude platiť, čím sa zvýši motivácia používať čistejšie palivá a ďalej investovať do čistých technológii.

Ochrana planéty a zdravia v súlade s prírodou

alt=""

Obnova prírody a podpora prírodnej rozmanitosti nám ponúka rýchle a lacné riešenie, ako vstrebávať a ukladať uhlík. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 predstavuje komplexný a dlhodobý plán na ochranu prírody a nasmerovanie európskej biodiverzity na cestu obnovy v prospech ľudí, klímy a planéty.

Stratégia obsahuje konkrétne záväzky a opatrenia:

  • rozšírenie existujúcich oblastí sústavy Natura 2000, celoeurópskej siete chránených pevninských a morských oblastí
  • spustenie plánu EÚ na obnovu prírody vrátane vôbec prvého právneho predpisu o obnove prírody, o ktorom sa v súčasnosti rokuje
  • uvoľnenie finančných prostriedkov na podporu biodiverzity s cieľom umožniť potrebnú transformačnú zmenu
  • zavedenie opatrení, ktoré umožnia riešiť globálne výzvy v oblasti biodiverzity

Obnova prírody má dôležitú úlohu pri obmedzení pokračujúceho globálneho otepľovania: zabezpečuje zachytávanie a uskladňovanie uhlíka, pomáha prispôsobovať sa zmene klímy a takisto zmierňuje vplyv čoraz ničivejších prírodných katastrof (medzi nimi záplavy, suchá a vlny horúčav).

Neudržateľné využívanie prírodných zdrojov, najmä degradácia a znečistenie pôdy, je jednou z hlavných príčin klimatickej krízy a krízy v oblasti biodiverzity. Komisia sa na základe navrhovaného právneho predpisu o monitorovaní pôdy usiluje zabezpečiť, aby sme mali v EÚ do roku 2050 zdravú pôdu, a to vďaka zhromažďovaniu údajov o zdraví pôdy a ich sprístupňovaniu poľnohospodárom a iným pôdohospodárom.

Mimoriadne dôležité je posilniť čisté odstraňovanie uhlíka a záchyty uhlíka v EÚ. Cieľ EÚ týkajúci sa čistého odstraňovania uhlíka prírodnými záchytmi sa zvyšuje na 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 do roku 2030. Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť za odstraňovanie uhlíka z atmosféry a za sledovanie záchytov uhlíka a ich zväčšovanie, aby tento ciel EÚ mohli splniť.

Bioenergia prispieva k postupnému ukončovaniu používania fosílnych palív a dekarbonizácii hospodárstva EÚ. Musí sa však využívať udržateľne. Vzhľadom na rastúce ambície v oblasti klímy a biodiverzity sa budú uplatňovať nové prísne kritériá na zabránenie neudržateľnej ťažbe dreva, ako aj na ochranu oblastí s významnou biologickou diverzitou.

Posilňovanie globálnych klimatických opatrení

alt=""

Ako pozitívny príklad už poslúžila Európska zelená dohoda motivovaním hlavných medzinárodných partnerov k stanoveniu vlastných cieľových termínov klimatickej neutrality.

Vďaka investíciám do technológií v oblasti obnoviteľnej energie získavame odborné znalosti a vyvíjame produkty prínosné aj pre zvyšok sveta.

Prechodom na zelenú dopravu vytvoríme špičkové svetové podniky schopné obslúžiť čoraz väčší globálny trh. V spolupráci s našimi medzinárodnými partnermi spoločne znížime emisie v námornej a leteckej doprave na celom svete.

EÚ vyzvala na samite OSN o zmene klímy COP28 v Dubaji v roku 2023 na výrazné zvýšenie globálnych ambícií v oblasti klímy s cieľom zabezpečiť, aby cieľ 1,5 °C stanovený v Parížskej dohode zostal dosiahnuteľný. Takisto dosiahla dohodu o urýchlení celosvetového odklonu od fosílnych palív, strojnásobení využívania energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobení energetickej efektívnosti v priebehu tohto desaťročia.

EÚ, jej členské štáty a Európska investičná banka sú spoločne najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy z verejných zdrojov určených rozvojovým hospodárstvam – len v samotnom roku 2022 poskytli 28,5 miliardy eur.

Aké opatrenia v oblasti klímy financuje EÚ?

Dokumenty