Druhy právnych predpisov EÚ

Primárne právo Zmluvy EÚ

Všetky činnosti EÚ sa vykonávajú na základe zmlúv. Ide o záväzné dohody medzi členskými štátmi EÚ, v ktorých sa – najmä v Rímskej zmluve a Maastrichtskej zmluve – stanovujú ciele Európskej únie, pravidlá pre inštitúcie EÚ, spôsob prijímania rozhodnutí a vzťah medzi EÚ a jej členmi.

Zmluvy sú východiskovým bodom pre právne predpisy EÚ, preto sa označujú za primárne právo. EÚ môže prijímať právne predpisy len v tých oblastiach politiky, v ktorých ju na to prostredníctvom zmlúv oprávnili členské štáty. Táto zásada je známa ako zásada prenesenia právomocí.

Zmluvy sú prerokúvané a odsúhlasované všetkými členskými štátmi EÚ a potom sú ratifikované v národných parlamentoch, v niektorých prípadoch aj po uskutočnení referenda. V priebehu času sa zmluvy EÚ menili, aby bolo možné prijať nové členské štáty, zreformovať inštitúcie EÚ a dať Únii nové oblasti zodpovednosti.

• Zmluvy EÚ
• Zmeny zmlúv EÚ
• Oblasti činnosti EÚ

Legislatívne akty sekundárneho práva

Súbor právnych aktov, ktorý vychádza zo zásad a cieľov zmlúv, sa označuje za sekundárne právo Patria sem legislatívne a nelegislatívne akty.

Legislatívne akty sú rozhodnutia, ktoré sa prijímajú po ukončení jedného z dvoch legislatívnych postupov stanovených v zmluvách EÚ (riadneho alebo mimoriadneho legislatívneho postupu).

Vo všeobecnosti existuje päť druhov legislatívnych aktov: nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.