Prejsť na hlavný obsah
Logo Európskej komisie
Európska komisia

Druhy právnych predpisov EÚ

Primárne právo Zmluvy EÚ

Všetky činnosti EÚ sa vykonávajú na základe zmlúv. Ide o záväzné dohody medzi členskými štátmi EÚ, v ktorých sa – najmä v Rímskej zmluve a Maastrichtskej zmluve – stanovujú ciele Európskej únie, pravidlá pre inštitúcie EÚ, spôsob prijímania rozhodnutí a vzťah medzi EÚ a jej členmi.

Zmluvy sú východiskovým bodom pre právne predpisy EÚ, preto sa označujú za primárne právo. EÚ môže prijímať právne predpisy len v tých oblastiach politiky, v ktorých ju na to prostredníctvom zmlúv oprávnili členské štáty. Táto zásada je známa ako zásada prenesenia právomocí.

Zmluvy sú prerokúvané a odsúhlasované všetkými členskými štátmi EÚ a potom sú ratifikované v národných parlamentoch, v niektorých prípadoch aj po uskutočnení referenda. V priebehu času sa zmluvy EÚ menili, aby bolo možné prijať nové členské štáty, zreformovať inštitúcie EÚ a dať Únii nové oblasti zodpovednosti.

Legislatívne akty sekundárneho práva

Súbor právnych aktov, ktorý vychádza zo zásad a cieľov zmlúv, sa označuje za sekundárne právo Patria sem legislatívne a nelegislatívne akty.

Legislatívne akty sú rozhodnutia, ktoré sa prijímajú po ukončení jedného z dvoch legislatívnych postupov stanovených v zmluvách EÚ (riadneho alebo mimoriadneho legislatívneho postupu).

Vo všeobecnosti existuje päť druhov legislatívnych aktov: nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.

Nariadenia

Nariadenia sú právne akty, ktoré sú záväzné v celom rozsahu. Sú priamo a jednotne uplatniteľné na všetky členské štáty EÚ hneď po nadobudnutí ich účinnosti bez toho, aby bolo potrebné transponovať ich do vnútroštátneho práva. 

Viac o nariadeniach

Smernice

V smerniciach sa pre členské štáty EÚ stanovujú záväzné ciele na dosiahnutie určitého výsledku, ale členským štátom sa ponecháva možnosť slobodne sa rozhodnúť, ako tieto ciele dosiahnuť. 

Po prijatí smernice na úrovni EÚ musia členské štáty EÚ prijať opatrenia na jej zapracovanie do vnútroštátneho práva (transpozícia). Vnútroštátne orgány musia oznámiť tieto opatrenia Európskej komisii.

Transpozícia sa musí uskutočniť v lehote stanovenej v danej smernici (zvyčajne do 2 rokov). Ak krajina smernicu netransponuje, Komisia môže iniciovať konanie o nesplnení povinnosti.

Viac o smerniciach

Rozhodnutia

Rozhodnutia sú záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutia, v ktorých sú určení adresáti, sú záväzné len pre týchto adresátov.

Viac o rozhodnutiach

Odporúčania

Odporúčania nie sú záväzné. Umožňujú inštitúciám EÚ vyjadriť svoj postoj k určitej otázke a navrhnúť opatrenie bez toho, aby uložili právne povinnosti adresátom.

Viac o odporúčaniach

Stanoviská

Stanoviská nie sú záväzné. Umožňujú inštitúciám EÚ urobiť vyhlásenia bez toho, aby sa nimi uložili právne povinnosti subjektom stanovísk.

Viac o stanoviskách

Súbor právnych aktov, ktorý vychádza zo zásad a cieľov zmlúv, sa označuje za sekundárne právo Patria sem legislatívne a nelegislatívne akty.

Nelegislatívne akty sú rozhodnutia, ktoré sa neprijímajú riadnym alebo mimoriadnym legislatívnym postupom, ale osobitnými pravidlami. Na to, aby sa mohol prijať nelegislatívny akt, musí sa najprv udeliť právomoc na jeho prijatie legislatívnym aktom.

Sú dva druhy nelegislatívnych aktov: delegované a vykonávacie akty.

Viac o vykonávacích a delegovaných aktoch