Prejsť na hlavný obsah

Druhy právnych predpisov EÚ

Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. Znamená to, že každé opatrenie EÚ má oporu v zmluvách, ktoré boli demokraticky schválené jej členmi. Právne predpisy EÚ prispievajú k plneniu cieľov zmlúv EÚ a politík EÚ v praxi. Existujú dva hlavné druhy právnych predpisov EÚ – primárne a sekundárne. 

Primárne a sekundárne právo

Všetky činnosti EÚ sa vykonávajú na základe zmlúv. V týchto záväzných zmluvách medzi členskými štátmi EÚ sa stanovujú ciele EÚ, pravidlá fungovania európskych inštitúcií, postup prijímania rozhodnutí a vzťah medzi EÚ a jej členmi.

Zmluvy, ktoré sú východiskovým bodom pre právne predpisy EÚ, sú v Únii známe ako primárne právo.

Súbor právnych aktov, ktorý vychádza zo zásad a cieľov zmlúv, sa označuje ako sekundárne právo a zahŕňa nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.

Legislatívne a nelegislatívne akty

Legislatívne akty sa prijímajú po ukončení jedného z dvoch legislatívnych postupov stanovených v zmluvách EÚ (riadneho alebo mimoriadneho). Nelegislatívne akty sa neriadia týmito postupmi a na základe osobitných pravidiel ich môžu prijať inštitúcie EÚ. 

EÚ môže prijímať právne predpisy len v tých oblastiach, v ktorých ju na to prostredníctvom zmlúv oprávnili členské štáty. 

Oblasti činnosti EÚ

Ako sa prijímajú právne akty EÚ

Zmluvy EÚ

V zmluvách sa stanovujú ciele Európskej únie, pravidlá pre inštitúcie EÚ, spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia, a vzťah medzi EÚ a jej členskými štátmi. Zmluvy EÚ sa z času na čas menili s cieľom reformovať inštitúcie EÚ a poskytnúť im nové oblasti zodpovednosti. Zmluvy sa zmenili aj v záujme vstupu nových krajín do EÚ.

Na rokovaniach o zmluvách a ich schvaľovaní sa zúčastňujú všetky krajiny EÚ, ktoré ich následne ratifikujú vo svojich parlamentoch, niekedy po referende.

Nariadenia

Nariadenia sú právne akty, ktoré sa uplatňujú automaticky a jednotne vo všetkých krajinách EÚ hneď po nadobudnutí ich účinnosti bez toho, aby museli byť transponované do vnútroštátnych právnych predpisov. Sú záväzné v celom svojom rozsahu pre všetky krajiny EÚ.

Smernice

Smernice zaväzujú krajiny EÚ, aby dosiahli určitý pokrok, avšak spôsob, ako ho dosiahnuť, záväzný nie je. Krajiny EÚ musia prijať opatrenia a začleniť ich do svojho práva (transponovať), aby dosiahli ciele stanovené v smernici. Vnútroštátne orgány musia oznámiť tieto opatrenia Európskej komisii.

Transpozícia sa musí uskutočniť v lehote stanovenej po prijatí smernice (zvyčajne do 2 rokov). Ak krajina netransponuje smernicu, Komisia môže iniciovať konanie o nesplnení povinnosti.

Ako sa prijímajú právne akty EÚ

Rozhodnutia

Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Odporúčania

Odporúčania umožňujú inštitúciám EÚ vyjadriť svoj postoj k určitej otázke a navrhnúť opatrenie bez toho, aby uložili právne povinnosti adresátom odporúčaní. Nie sú právne záväzné.

Stanoviská

Stanovisko je nástroj, ktorý umožňuje inštitúciám EÚ urobiť vyhlásenie bez toho, aby sa ním uložili právne povinnosti subjektu stanoviska. Stanovisko nie je právne záväzné.

Delegované akty

Delegované akty sú právne záväzné akty, ktoré umožňujú Komisii doplniť alebo zmeniť menej závažné prvky legislatívnych aktov EÚ, napríklad s cieľom vymedziť podrobné opatrenia.

Komisia prijme príslušný delegovaný akt a ak Parlament a Rada nemajú námietky, nadobudne účinnosť.

Vykonávacie akty

Vykonávacie akty sú právne záväzné akty, ktoré Komisii umožňujú – pod dohľadom výborov, ktoré tvoria zástupcovia krajín EÚ – stanoviť podmienky na zabezpečenie jednotného uplatňovania právnych predpisov EÚ.

Zmluvy EÚ