Prejsť na hlavný obsah

Oblasti činnosti EÚ

Európska únia môže konať len v tých oblastiach, v ktorých jej to členské štáty prostredníctvom zmlúv EÚ umožnili. Zmluvy stanovujú, kto môže prijímať právne predpisy a v ktorých oblastiach: EÚ a/alebo členské štáty.

Tri zásady

Tri zásady určujú spôsob a rozsah činnosti EÚ:

  • zásada prenesenia právomocí – EÚ má len tie právomoci, ktoré sa na ňu preniesli zmluvami ratifikovanými všetkými členskými štátmi,
  • zásada proporcionality – opatrenia EÚ nesmú presahovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov zmlúv,
  • zásada subsidiarity – v oblastiach, v ktorých môžu vykonávať svoje právomoci EÚ alebo členské štáty, môže Únia konať len vtedy, ak sa ciele nedajú uspokojivo dosiahnuť na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Iba EÚ môže prijímať právne predpisy

V určitých oblastiach EÚ môže prijímať právne predpisy len EÚ. Úloha členských štátov je obmedzená na uplatňovanie práva EÚ, okrem prípadov, keď ich EÚ poverí, aby určité právne predpisy prijali samy. EÚ má podľa zmlúv tzv. výlučné právomoci v týchto oblastiach:

EÚ alebo členské štáty môžu prijímať právne predpisy

V určitých oblastiach môžu právne predpisy prijímať členské štáty aj EÚ. Členské štáty tak však môžu urobiť len za predpokladu, že EÚ ešte právny akt nenavrhla alebo sa rozhodla, že tak neurobí. Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa podľa zmlúv uplatňujú v týchto oblastiach:

Členské štáty prijímajú právne predpisy, EÚ pomáha

V niektorých oblastiach môže EÚ podporovať, koordinovať alebo dopĺňať činnosť členských štátov. Nemá však zákonodarnú právomoc a nesmie členským štátom brániť v jej vykonávaní. EÚ má podporné právomoci v týchto oblastiach:

EÚ zohráva osobitnú úlohu

V určitých oblastiach môže EÚ vďaka svojim osobitným právomociam zohrávať konkrétnu úlohu alebo ísť nad rámec toho, čo je za normálnych okolností povolené podľa zmlúv:

  • koordinácia hospodárskych politík a politík zamestnanosti,
  • vymedzenie a vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,
  • „doložka flexibility“, ktorá za prísnych podmienok umožňuje EÚ konať mimo jej zvyčajných oblastí zodpovednosti