Ochrana dospelých

V dôsledku starnutia obyvateľstva a častých prípadov úbytku duševných a psychosociálnych schopností u starších ľudí, ako aj rastúceho počtu osôb so zdravotným postihnutím všetkých vekových kategórií potrebuje čoraz viac dospelých právnu ochranu alebo právnu podporu, aby dokázali zvládnuť svoje osobné alebo finančné záležitosti. V súčasnosti sa musia tieto dospelé osoby vyrovnať s rôznymi ťažkosťami v cezhraničných situáciách (napríklad ak ich zástupca potrebuje zatvoriť bankový účet v zahraničí alebo keď je potrebné uplatniť ochranné opatrenie prijaté súdom jednej krajiny v inej krajine). 

Komisia 31. mája 2023 predložila dva legislatívne návrhy zamerané na riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú dospelí a ich zástupcovia v cezhraničných situáciách:

• nariadenie, ktorým sa budú riadiť cezhraničné prípady ochrany dospelých osôb medzi krajinami EÚ, a
• rozhodnutie Rady, ktorým sa krajinám EÚ uloží povinnosť pristúpiť k Dohovoru HCCH o ochrane dospelých z roku 2000.

Týmito návrhmi sa stanovia jednotné pravidlá uplatniteľné na cezhraničné prípady týkajúce sa ochrany dospelých osôb, zlepší sa právna istota, znížia sa náklady a dĺžka cezhraničných konaní a prispeje sa nimi aj k zaručeniu práv dospelých osôb vrátane ich práva na autonómiu. 

O cezhraničnom prípade hovoríme vtedy, ak sú do jedného prípadu zapojené dve rôzne krajiny: napríklad chránená dospelá osoba žije v krajine A, ale vlastní majetok (dom alebo bankový účet) v krajine B, alebo cestuje v krajine B a potrebuje tam lekárske ošetrenie.

Návrhy Komisie sa týkajú dospelých, ktorí z dôvodu svojej oslabenej alebo nedostatočnej osobnej spôsobilosti nie sú schopní chrániť svoje záujmy. Táto oslabená alebo nedostatočná osobná spôsobilosť môže byť trvalá alebo dočasná a okrem iného môže mať fyzickú alebo psychosociálnu povahu (napr. duševné postihnutie, psychiatrické ochorenie), alebo sa môže viazať na chorobu súvisiacu s vekom (Alzheimerova choroba), alebo môže byť dôsledkom zdravotnej poruchy, napríklad kómy.

V snahe zabezpečiť ochranu a podporu týchto ľudí pri výkone právnej spôsobilosti sa na nich môžu vzťahovať ochranné opatrenia prijaté súdom alebo správnym orgánom, alebo môžu svoje záujmy realizovať prostredníctvom inej osoby (ďalej len „zástupca“), ktorú na tento účel vopred vymenovali (prostredníctvom „právomoci na zastupovanie“). Ak sa tieto dospelé osoby ocitnú v cezhraničnej situácii, návrhmi Komisie sa vyriešia problémy súvisiace s prípadmi, do ktorých je zapojených viac krajín. Týmito pravidlami sa zabezpečí, aby právna ochrana poskytovaná dospelým osobám v jednej krajine nebola obmedzená ani za hranicami tejto krajiny. Pravidlá prispejú k ochrane práv takýchto ľudí vrátane práva na autonómiu a prístup k spravodlivosti. 

Návrhy takisto uľahčia cezhraničné vzťahy pre zástupcov takýchto dospelých ľudí a iné osoby a subjekty, ktoré s týmito zástupcami prichádzajú do styku.

Legislatívny balík pozostáva z návrhu Komisie na nariadenie, ktoré sa bude uplatňovať medzi krajinami EÚ, a z návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa krajiny EÚ zaviažu pristúpiť k Dohovoru o medzinárodnej ochrane dospelých z 13. januára 2000 („Dohovor HCCH z roku 2000 o ochrane dospelých“).

V navrhovanom nariadení sa stanovia spoločné pravidlá justičnej spolupráce v cezhraničných prípadoch v EÚ. Určí sa teda medzinárodná právomoc súdov a orgánov, ktoré prijímajú ochranné opatrenia, ako aj to, ktoré právo sa vzťahuje na daný prípad a ako sa opatrenia na ochranu dospelých osôb prijaté v jednej krajine EÚ uznávajú v iných krajinách EÚ. V nariadení sa stanovia aj pravidlá upravujúce rozhodné právo pre právomoci zastupovania a spôsob ich uplatňovania v zahraničí. V nariadení sa ďalej stanovia pravidlá spolupráce medzi orgánmi členských štátov, ako aj pravidlá, ktorými sa zriaďuje povinná digitálna komunikácia, európske osvedčenie o zastúpení a prepojené registre.

Dohovor HCCH z roku 2000 o ochrane dospelých je medzinárodný dohovor, ktorý zmluvným štátom poskytuje právny rámec uplatniteľný na ochranu dospelých na medzinárodnej úrovni. Medzi tieto zmluvné štáty v súčasnosti patrí 12 krajín EÚ a Švajčiarsko, Monako a Spojené kráľovstvo (len pokiaľ ide o Škótsko). Na základe návrhu Komisie na rozhodnutie Rady budú musieť k Dohovoru HCCH o ochrane dospelých z roku 2000 pristúpiť aj všetky ostatné krajiny EÚ (s výnimkou Dánska). Krajiny EÚ budú dohovor uplatňovať len vo vzťahu k iným zmluvným štátom, ktoré nie sú členmi EÚ, a nie vo vzťahu k iným krajinám EÚ. 

V legislatívnom balíku sa teda navrhnú štandardné pravidlá týkajúce sa ochrany dospelých osôb v cezhraničných prípadoch tak medzi krajinami EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni (s inými krajinami, ktoré sú alebo budú zmluvnými stranami Dohovoru HCCH o ochrane dospelých z roku 2000). Tento jednotný právny rámec bude riešiť existujúce ťažkosti, s ktorými sa musia vyrovnať dospelí ľudia v cezhraničných situáciách, a bude riešiť súčasné medzery a nezrovnalosti v právnej ochrane dospelých. Pomôže tak lepšie chrániť práva dospelých osôb, posilní právnu istotu a predvídateľnosť v cezhraničnom styku a zlepší účinnosť a rýchlosť cezhraničných konaní týkajúcich sa ochrany dospelých osôb. 

Uvedené návrhy nemajú vplyv na vnútroštátne právne predpisy krajín EÚ týkajúce sa ochrany dospelých osôb (napríklad pravidlá upravujúce druhy ochranných opatrení a ich dôsledky, právomoci, ktoré môže mať zástupca dospelej osoby, ich obmedzenia atď.).

Návrhy obsahujú len pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať v cezhraničných prípadoch, a budú riešiť napríklad tieto otázky: 

• Súdy ktorej krajiny majú právomoc prijímať ochranné opatrenie týkajúce sa dospelej osoby?
• Právne predpisy ktorej krajiny sa budú uplatňovať na ochranu dospelej osoby, ktorá má väzby s viac ako jednou krajinou?
• Aký účinok môže mať ochranné opatrenie alebo právomoc zastupovať v iných krajinách?
• Ako môžu orgány rôznych krajín navzájom spolupracovať a vymieňať si informácie týkajúce sa ochrany dospelých osôb? 

Uvedené návrhy budú teraz predmetom analýzy a rokovaní v Európskom parlamente a Rade. 

Návrh nariadenia musí prijať Európsky parlament i Rada. Nariadenie sa začne uplatňovať 18 mesiacov po jeho prijatí. Členské štáty budú mať potom dodatočné 4 roky na to, aby zabezpečili elektronické komunikačné kanály, a 5 rokov na to, aby vytvorili register a prepojili ho s registrami iných členských štátov. 

Rada prijme rozhodnutie Rady po konzultácii s Európskym parlamentom. Členské štáty budú mať potom dva roky na to, aby zabezpečili súlad s rozhodnutím Rady a pripojili sa k Dohovoru HCCH o ochrane dospelých z roku 2000.