Primárnu zodpovednosť za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti nesú krajiny EÚ. Politika EÚ v oblasti verejného zdravia dopĺňa vnútroštátne politiky s cieľom zabezpečiť, aby EÚ pracovala na silnejšej európskej zdravotnej únii, ktorá bude prínosom pre všetkých Európanov.
Bezpečné a účinné očkovanie
Komisia a členské štáty sa rozhodli pre spoločný prístup EÚ k zabezpečeniu dodávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 a k uľahčeniu ich distribúcie, čím pomohli zabezpečiť včasný prístup a dostupnosť v celej EÚ. Bezpečné a účinné vakcíny sa začali distribuovať v EÚ ku koncu roka 2020, pričom sa dodržiavali prísne schvaľovacie postupy a najprísnejšie bezpečnostné normy. Európska komisia odvtedy zabezpečila až 4,2 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. K augustu 2023 bolo proti vírusu zaočkovaných celkovo 84,8 % dospelej populácie. Tím Európa takisto vyčlenil viac ako 530 miliónov dávok, ktoré boli darované krajinám po celom svete.
Liečba a testovanie v prípade ochorenia COVID-19
Hoci očkovanie bolo najlepším spôsobom, ako ukončiť pandémiu a vrátiť sa do normálneho života, Komisia je naďalej odhodlaná zabezpečiť, aby boli k dispozícii na liečbu osôb infikovaných ochorením COVID-19 aj terapeutiká. Stratégia Európskej komisie pre terapeutiká na ochorenie COVID-19 slúži na podporu vývoja a dostupnosti liekov vrátane liečby tzv. dlhodobého COVID-u, čím dopĺňa stratégiu EÚ v oblasti vakcín v rámci európskej zdravotnej únie. Európska agentúra pre lieky potvrdila bezpečnosť a účinnosť deviatich z pätnástich terapeutík uvedených v zoznamoch potenciálnych liečebných postupov na ochorenie COVID-19 v roku 2021, ktoré sa stali základom liečby pre pacientov v celej EÚ. Komisia uzavrela zmluvy o verejnom obstarávaní na dodanie dvoch týchto liečiv.
Európska komisia vydala odporúčania týkajúce sa spoločného prístupu k testovaniu a monitorovania šírenia vírusu a podporila rozvoj monitorovacích kapacít.
Ochrana zdravia Európanov
Komisia predložila iniciatívy na ochranu zdravia európskych občanov zlepšením pripravenosti a reakcie na krízy, ako aj dlhodobej odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ.
Na základe prvých ponaučení z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 Komisia v novembri 2020 navrhla vybudovať európsku zdravotnú úniu. Tá Európe poskytne všetky spoločenské a hospodárske výhody, vďaka ktorým bude môcť predchádzať zdravotným krízam, pripraviť sa na ne a bude schopná riadiť ich na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni. Silná európska zdravotná únia ochráni náš spôsob života, naše hospodárstva a spoločnosti.
V dôsledku toho sa posilnila koordinovaná reakcia na úrovni EÚ. Dňa 23. novembra 2022 bolo prijaté nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia. Ide o kľúčový právny akt v rámci EÚ pre zdravotnú bezpečnosť, ktorým sa rozširujú už existujúce mechanizmy pripravenosti v oblasti zdravia, včasného varovania a reakcie na úrovni EÚ spolu s posilneným mandátom dvoch kľúčových zdravotníckych agentúr EÚ – Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európskej agentúry pre lieky.
Odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a inovácie v sektore zdravotníctva posilní aj EU4Health, program EÚ v oblasti zdravia na roky 2021 – 2027, ktorý bol na podnet Komisie prijatý v marci 2021 a podporený finančnými prostriedkami vo výške 5,1 miliardy EUR. Program EU4Health významne prispieva k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ účinne reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej silnej európskej zdravotnej únie.
Cieľom farmaceutickej stratégie pre Európu prijatej v novembri 2020 bolo vytvoriť nadčasový regulačný rámec a posilniť priemysel podporou výskumu a technológií, ktoré sa dostanú k pacientom a budú tak môcť splniť ich terapeutické potreby a zároveň reagovať na zlyhania trhu. Zaoberala sa nedostatkami, ktoré odhalila pandémia COVID-19, a navrhla opatrenia na posilnenie systému. Komisia v apríli 2023 navrhla novú smernicu a nové nariadenie, ktorými sa revidujú a nahrádzajú existujúce právne predpisy v oblasti liekov.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 spustila Komisia vo februári 2021 činnosť inkubátora HERA. Cieľom tohto európskeho plánu pripravenosti na biologickú obranu bolo identifikovať a analyzovať nové varianty vírusu, vyvinúť vakcíny proti týmto novým variantom, pri ktorých existujúce vakcíny nemuseli byť dostatočne účinné, a vyrábať vo veľkom množstve a rýchlo vakcíny prispôsobené novým variantom.
Na základe tohto plánu zriadila Komisia v septembri 2021 Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie – HERA, jeden z kľúčových pilierov európskej zdravotnej únie, ktorého cieľom je prispieť k odolnosti Európy voči budúcim ohrozeniam zdravia a iným rizikám.
Úrad HERA predvída hrozby a potenciálne zdravotné krízy prostredníctvom zhromažďovania spravodajských informácií a rozvoja potrebných kapacít v oblasti reakcie. Zabezpečuje vývoj, výrobu a distribúciu liekov, vakcín a iných zdravotníckych protiopatrení v núdzových situáciách. V prvom roku aktivácie bola v rámci úradu HERA zriadená expertná skupina pre varianty ochorenia COVID-19 na monitorovanie mutácií.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), kľúčový orgán posudzujúci riziko šírenia vírusov a vplyv na verejné zdravie, poskytovalo počas pandémie COVID-19 pravidelné posúdenie rizika, epidemiologické aktualizácie, ako aj technickú podporu. ECDC poskytovalo verejnosti aj informácie o pandémii, šírení vírusu, príznakoch, testovaní, liečbe a prevencii. Tieto informácie boli uverejnené na stránke s otázkami a odpoveďami týkajúcimi sa ochorenia COVID-19.
Komisia zriadila sieť EU FAB – sieť neustále pripravených kapacít na výrobu vakcín a liekov, ktoré možno aktivovať v prípade budúcich kríz – a začala vytvárať zásoby vybavenia a liekov proti chemickým a jadrovým hrozbám.
V priebehu pandémia COVID-19 navrhla Komisia ďalšie konkrétne opatrenia na zabránenie prudkému nárastu prípadov ochorenia COVID-19, napríklad počas jesennej a zimnej sezóny 2022/2023. V tom čase boli členské štáty vyzvané, aby zvýšili zaočkovanosť v rámci prvej vakcinácie, uprednostnili podávanie posilňovacích dávok, spojili očkovanie proti ochoreniu COVID-19 s očkovaním proti chrípke a zabezpečili jasnú komunikáciu s občanmi o výhodách očkovania. V uvedených opatreniach bol zdôraznený aj význam silných systémov zdravotníctva a kapacít vo všetkých členských štátoch. Odporučené boli aj ďalšie opatrenia na podporu dobrého duševného zdravia zdravotníckych pracovníkov a celého obyvateľstva.
Podpora systémov zdravotnej starostlivosti
Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a rescEU
EÚ počas pandémie COVID-19, a najmä počas prvých mesiacov krízy, prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany koordinovala a spolufinancovala dodávky viac ako 190 miliónov zdravotníckych a osobných ochranných prostriedkov, posilnenie zdravotníckeho personálu v nemocniciach a poskytla viac ako 10,5 milióna dávok vakcín viac ako 55 krajinám v Európe a na celom svete.
Strategická kapacita zdravotníckych rezerv rescEU, ktorú Komisia vytvorila v roku 2021 s cieľom rýchlejšie reagovať na potreby spôsobené zdravotnými krízami, napríklad pandémiou COVID-19, umožnila rýchle dodanie viac ako 3 miliónov kusov zdravotníckeho a ochranného vybavenia a laboratórnych potrieb do členských štátov, ktoré čelili pandémii.
Cezhraničná spolupráca v oblasti zdravotnej starostlivosti
Kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci zohralo aj Koordinačné centrum Európskej komisie pre reakcie na núdzové situácie (ERCC), ktoré nepretržite pomáhalo všetkým krajinám v Európe aj mimo nej.
Komisia v apríli 2020 prijala usmernenia k cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti medzi štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Cieľom bolo uľahčiť spoluprácu pri presune pacientov, poskytovať kvalifikovanú lekársku pomoc, zabezpečiť mobilitu pacientov, uľahčiť úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť a celkovo poskytnúť úľavu od záťaže, ktorú táto pandémia predstavovala pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti. Žiadosti o cezhraničnú pomoc v oblasti zdravotnej starostlivosti boli koordinované Výborom pre zdravotnú bezpečnosť, ktorému predsedala Komisia, ako aj systémom včasného varovania a reakcie EÚ.
Fond solidarity EÚ
V rámci výnimočnej reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu sa rozsah pôsobnosti Fondu solidarity EÚ v marci 2020 rozšíril tak, aby zahŕňal závažné ohrozenia verejného zdravia. V marci 2021 predložila Komisia návrh celkového balíka finančnej podpory vo výške takmer 530 miliónov EUR, ktorý mal ako dodatočný finančný príspevok pomôcť členským štátom a kandidátskym krajinám bojovať proti tejto pandémii. Mobilizáciu Fondu solidarity EÚ v súlade s týmto návrhom schválili Rada a Európsky parlament v máji 2021.