Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS)

Čo je EU ETS?

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) funguje ako globálny trh s uhlíkom. Je hlavným nástrojom EÚ na znižovanie emisií skleníkových plynov.

V rámci tohto systému musia spoločnosti platiť za svoje emisie skleníkových plynov, čo ich motivuje znižovať znečistenie nákladovo čo najefektívnejším spôsobom. Získané finančné prostriedky pomáhajú financovať prechod na čistejšiu energiu a technológie.

Systémom EU ETS sa zabezpečuje, aby sa ekologické investície vyplácali, aby sa odmeňovali priekopníci a aby sa podporovala hospodárska transformácia, čím prispieva ku konkurencieschopnosti a k nezávislosti EÚ.

EÚ v súčasnosti preskúmava svoj systém obchodovania s emisiami s cieľom zabezpečiť, aby sa prispôsobil meniacim potrebám Európy. Systém ETS2 zároveň rozšíri stanovovanie cien uhlíka nad rámec existujúceho systému EU ETS tak, aby zahŕňalo budovy, cestnú dopravu a ďalšie odvetvia.

The EU Emissions Trading System explained

Ako funguje ETS?

Ako to funguje?

Funguje to na princípe „systému stropov a obchodovania“:

Systém EU ETS sa od roku 2005 vzťahuje na výrobu elektrickej energie a energeticky náročné odvetvia. V roku 2012 sa rozšíril na leteckú dopravu a v roku 2024 na námornú dopravu. Funguje vo všetkých krajinách EÚ, ako aj na Islande, v Lichtenštajnsku a v Nórsku. Od roku 2020 je tento systém prepojený aj so švajčiarskym systémom na obchodovanie s emisiami (švajčiarsky ETS).

Prínosy systému EU ETS

Systém EU ETS prináša skutočné výsledky. Od roku 2005 sa emisie zo zahrnutých odvetví znížili o viac ako 50 %.

_Zdroj:_{Európska environmentálna agentúra}

Od roku 2013 sa vďaka systému EU ETS vygenerovali príjmy vo výške viac ako 270 miliárd eur, z ktorých približne tri štvrtiny boli pridelené členským štátom. EÚ okrem toho na podporu transformácie vyčlenila bezodplatné emisné kvóty v hodnote 255 miliárd eur.

Inovačný fond investoval
viac ako15.00mld. eurdo čistých technológií a inovačných projektov od roku 2020
Systém EU ETS vygeneroval
mld.270.00eurv príjmoch z aukcií od roku 2013
Z Modernizačného fondu sa vyplatilo
viac ako23.00mld. eurod roku 2021
EÚ pridelila
mld.255.00eurbezodplatných kvót v rokoch 2013 až 2025

Ako sa modernizuje systém EU ETS?

Vzhľadom na vývoj európskeho hospodárstva a globálnych výziev sa musí vyvíjať aj systém EU ETS. Nové priemyselné potreby EÚ a náročné geopolitické pomery si vyžadujú reformu tohto systému.

Reformou sa posilní podpora ekologických investícií a vytvorí sa jasná a predvídateľná cesta, ktorá pomôže podnikom znižovať emisie a zároveň si zachovať konkurencieschopnosť.

Čo sa zmení v systéme EU ETS?

Vďaka tejto revízii sa systém EU ETS stane väčšou oporou pre európsky priemysel a zároveň zostane kľúčovým nástrojom na dosiahnutie európskych cieľov v oblasti klímy.

Postupnejšie znižovanie emisií
Ročné znižovanie emisného stropu v systéme EU ETS sa upraví tak, aby bola transformácia postupnejšia:
3,7 % ročne v rokoch 2031 až 2035
1,7 % ročne v rokoch 2036 až 2040
Tým sa podnikom zabezpečí väčšia predvídateľnosť a zároveň sa zachová pokrok pri dosahovaní klimatickej neutrality.
Väčšie investície do čistého priemyslu
EÚ prostredníctvom novej banky pre dekarbonizáciu priemyslu uvoľní 100 miliárd eur, aby pomohla priemyslu investovať do čistejších technológií.
Viac príjmov zo systému ETS sa investuje do opatrení v oblasti klímy
Krajiny EÚ budú povinné použiť 50 % svojich vnútroštátnych príjmov z ETS na podporu dekarbonizácie odvetví zahrnutých do systému ETS. To by mohlo do roku 2030 priniesť dodatočné investície vo výške viac ako 100 miliárd eur.
Neustála podpora spravodlivej transformácie v celej Európe
Z Modernizačného fondu sa budú naďalej podporovať krajiny EÚ s nižšími príjmami pri modernizácii ich energetických systémov a transformácii ich priemyslu.
Podpora pre spoločnosti investujúce do prechodu na čistú energiu
Bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre podniky bude pokračovať aj po roku 2030 a bude silnejšie naviazané na investície do dekarbonizácie. Týmto spôsobom budú odmeňované spoločnosti, ktoré investujú do čistých technológií, a ostatné spoločnosti to bude motivovať k tomu, aby urýchlili svoju transformáciu.
Priemysel dostane v rokoch 2026 až 2030 ďalších 6 miliárd eur vo forme bezodplatných emisných kvót.
Silnejší systém EU ETS vo všetkých odvetviach
Systém EU ETS sa posilní v oblasti leteckej a námornej dopravy a rozšíri sa na spaľovanie odpadu. Týmito zmenami sa vytvoria nové obchodné príležitosti, zníži sa riziko nekalých praktík a zabezpečia sa rovnaké podmienky v celej Európe.

Systém ETS2 – nový trh EÚ s uhlíkom pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie odvetvia

ETS2 je nový trh EÚ s uhlíkom, ktorý má prispieť k zníženiu emisií z odvetví, na ktoré sa doterajší systém EU ETS nevzťahoval, a to predovšetkým z cestnej dopravy, budov a z niektorých ďalších menších priemyselných odvetví. V roku 2028 bude plne funkčný a návrhy reforiem sa ho nedotknú.

Rovnako ako pôvodný ETS bude fungovať na základe systému stropov a obchodovania, ale emisie sa ním budú regulovať v predvýrobnej fáze: to znamená, že sa bude vzťahovať na dodávateľov palív, nie priamo na domácnosti alebo jednotlivých spotrebiteľov.

Časť získaných príjmov sa prostredníctvom Sociálno-klimatického fondu použije na podporu zraniteľných domácností a mikropodnikov týmito spôsobmi:

pomoc pri obnove budov s cieľom zlepšiť ich tepelnú izoláciu a energetickú hospodárnosť,
výmena zastaraných systémov vykurovania, chladenia a varenia za čistejšie alternatívy,
inštalácia obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely,
zlepšenie prístupu k doprave s nulovými emisiami, ako je elektrická verejná doprava, a k spoločnej mobilite,
poskytnutie dočasnej priamej finančnej pomoci tým, ktorí ju najviac potrebujú.

Najčastejšie otázky

Prečo Komisia mení systém EU ETS?

Systém sa musí vyvíjať tak, aby zohľadňoval meniacu sa ekonomiku Európy a globálne výzvy. Úpravou ročného zníženia emisného stropu sa prechod stane postupnejším a predvídateľnejším, čím sa podnikom poskytne viac času na plánovanie, investície do čistých technológií a zachovanie konkurencieschopnosti pri súčasnom znižovaní emisií.

Ako príjmy zo stanovovania cien uhlíka podporujú pracovné miesta v EÚ?

Do roku 2030 by príjmy zo stanovovania cien uhlíka mohli prispieť k vytvoreniu viac ako jedného milióna nových pracovných miest v čistých priemyselných odvetviach, v oblasti energetickej efektívnosti a ekologickej dopravy. Toto vytváranie pracovných miest bude podporené recykláciou príjmov, programami rekvalifikácie a regionálnymi investíciami v rámci systému EU ETS.

Ako prispieva stanovovanie cien uhlíka k zdravšiemu životnému prostrediu?

Stanovovanie ceny uhlíka prispieva k čistejšiemu ovzdušiu. Odrádza od využívania fosílnych palív, čím sa znižujú emisie škodlivých znečisťujúcich látok, ako sú oxidy síry (SOx), oxidy dusíka (NOx) a jemné častice (PM2,5).

Stanovovanie cien uhlíka, ktoré vedie k zníženiu znečistenia ovzdušia, môže prispieť k zníženiu rizika astmy, ochorení dýchacích ciest, kardiovaskulárnych ochorení a predčasných úmrtí. Čistejší vzduch vedie k úsporám nákladov na zdravotnú starostlivosť a zlepšuje kvalitu života, najmä v mestských oblastiach.

Aké prínosy má systém EU ETS pre spoločnosť?

Príjmy z uhlíka priamo prospievajú spoločnosti, hospodárstvu a každodennému životu občanov. Systém EU ETS priniesol krajinám EÚ od spustenia aukcií v roku 2013 príjmy vo výške približne 270 miliárd eur. Tieto prostriedky boli priamo reinvestované do ekologickej verejnej dopravy, energeticky efektívneho bývania a modernej infraštruktúry, ktoré zlepšujú každodenný život miliónov ľudí.

Týmito príjmami sa podporili projekty, ako sú nové ekologické autobusy v Maďarsku, riadenie povodňových rizík v Estónsku alebo program poukazov na mobilitu v Taliansku. V rámci tejto revízie sa väčšia časť týchto príjmov reinvestuje do odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, s cieľom urýchliť dekarbonizáciu priemyslu.

Je EÚ jediným regiónom na svete, kde sa uplatňuje stanovovanie cien uhlíka?

Stanovovanie cien uhlíka je osvedčený prístup, ktorý sa využíva v čoraz väčšom počte krajín po celom svete. Tento systém už funguje v krajinách ako Čína, Južná Kórea, Nový Zéland, Kanada a v niekoľkých štátoch USA. Nové systémy sa vyvíjajú okrem iného v Brazílii, Turecku, Japonsku a Indii.

V skutočnosti sa v rokoch 2016 až 2026 počet zavedených uhlíkových daní a systémov na obchodovanie s emisiami viac než zdvojnásobil, rovnako ako podiel globálnych emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahujú. Systémy stanovovania cien uhlíka sa v súčasnosti vzťahujú na takmer 30 % celosvetových emisií.

Táto stránka bola naposledy aktualizovaná dňa 24 septembra 2026