Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS)

V rámci EU ETS sa predvídateľným spôsobom každý rok znižuje emisný strop, čím sa vysiela podnikom jasný dlhodobý signál, že čisté technológie sú z obchodného hľadiska výhodné. To pomáha podnikom plánovať dopredu a investovať do nízkouhlíkových technológií s vedomím, že ich investície si zachovajú konkurencieschopnosť a časom sa im vrátia.

Stanovovanie cien uhlíka podporuje modernizáciu priemyslu a investície do čistých technológií. Z programov ako Inovačný fond a Modernizačný fond, ktoré sú v plnej miere financované z príjmov zo systému EU ETS, sa poskytujú finančné prostriedky na ekologické projekty v celej Európe.

Revízia EU ETS pomôže európskym priemyselným odvetviam znížiť emisie a zároveň si zachovať globálnu konkurencieschopnosť. Odvetviam, v ktorých hrozí únik uhlíka (presun emisií CO₂ z jednej krajiny do inej s menej prísnymi klimatickými predpismi), sa budú naďalej bezodplatne prideľovať emisné kvóty, aby si zachovali konkurencieschopnosť. Prístup k týmto bezodplatným emisným kvótam bude podmienený investíciami do dekarbonizácie v Európe.

Revíziou systému EU ETS sa takisto podporia investície do dekarbonizácie priemyslu prostredníctvom banky pre dekarbonizáciu priemyslu, nástroja na podporu investícií, ako aj pokračovaním Inovačného fondu a Modernizačného fondu.

V odvetviach, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), sa postupné ukončovanie bezodplatného prideľovania kvót spomalí a lehota na ich konečné zrušenie sa predĺži do roku 2038. To prispeje k ochrane európskych spoločností, najmä v odvetviach s intenzívnym obchodom, pred nekalou konkurenciou.

Do roku 2030 by príjmy zo stanovovania cien uhlíka mohli prispieť k vytvoreniu viac ako milióna nových pracovných miest v čistých priemyselných odvetviach, v oblasti energetickej efektívnosti a ekologickej dopravy. Toto vytváranie pracovných miest bude podporené recykláciou príjmov, programami rekvalifikácie a regionálnymi investíciami v rámci ETS.

Závislosť Európy od dovozu fosílnych palív zvyšuje náklady na energiu. Stanovovaním cien za emisie uhlíka sa stimulujú investície do domácej čistej energie, vďaka čomu zostáva viac peňazí v európskych hospodárstvach a znižuje sa závislosť od dovážaných palív.

Stanovovanie cien uhlíka zároveň podporuje čistú a cenovo dostupnú energiu. V roku 2023 pochádzala takmer polovica elektrickej energie v EÚ z obnoviteľných zdrojov – a ak započítame aj jadrovú energiu, takmer 70 % energie bolo vyrobených zo zdrojov s nulovými emisiami. Cenové signály zo systému ETS zvyšujú atraktívnosť investícií do čistej energie a motivujú spotrebiteľov k prechodu na lacnejšie a čistejšie zdroje energie.

Stanovovanie ceny uhlíka prispieva k čistejšiemu ovzdušiu. Odrádza od využívania fosílnych palív, čím sa znižujú emisie škodlivých znečisťujúcich látok, ako sú oxidy síry (SOx), oxidy dusíka (NOx) a jemné častice (PM2,5).

Stanovovanie cien uhlíka, ktoré vedie k zníženiu znečistenia ovzdušia, môže prispieť k zníženiu rizika astmy, ochorení dýchacích ciest, kardiovaskulárnych ochorení a predčasných úmrtí. Čistejší vzduch vedie k úsporám nákladov na zdravotnú starostlivosť a zlepšuje kvalitu života, najmä v mestských oblastiach.

Príjmy z uhlíka priamo prospievajú spoločnosti, hospodárstvu a každodennému životu občanov. Systém EU ETS priniesol krajinám EÚ od spustenia aukcií v roku 2013 príjmy vo výške približne 270 miliárd eur. Tieto prostriedky boli priamo reinvestované do ekologickej verejnej dopravy, energeticky efektívneho bývania a modernej infraštruktúry, ktoré zlepšujú každodenný život miliónov ľudí.

Týmito príjmami sa podporili projekty, ako sú nové ekologické autobusy v Maďarsku, riadenie povodňových rizík v Estónsku alebo program poukazov na mobilitu v Taliansku. V rámci tejto revízie sa väčšia časť týchto príjmov reinvestuje do odvetví, na ktoré sa vzťahuje ETS, s cieľom urýchliť dekarbonizáciu priemyslu.