Príprava na reakcie na krízy
Európska únia čelí bezprecedentným hrozbám – od geopolitického napätia a konfliktov, kybernetickej bezpečnosti a rizík v oblasti manipulácie s informáciami až po zmenu klímy a rastúce riziká prírodných katastrof. Komisia predstavila stratégiu únie pripravenosti s cieľom posilniť schopnosť EÚ predvídať tieto hrozby, predchádzať im a reagovať na ne.
Cieľom stratégie je posilniť civilnú a vojenskú pripravenosť EÚ na budúce krízy, aby boli všetci aktéri v prípade potreby pripravení a schopní rýchlo a účinne reagovať. Stratégia pomôže národnému úsiliu o pripravenosť zlepšením koordinácie a efektívnosti v rámci existujúcich stratégií a podporou kultúry odolnosti zapojením všetkých úrovní spoločnosti.
Stratégia je založená na:
- integrovanom prístupe zohľadňujúcom všetky riziká: zameriava sa skôr na prípravu na všetky druhy katastrof i na reakciu na ne, než na ich samostatné riešenie,
- celospoločenskom prístupe: zapojiť by sa mali všetky sektory, organizácie a jednotlivci,
- nadrezortnom prístupe: vládne agentúry a útvary koordinujú a spolupracujú v záujme účinnejšieho riešenia katastrof.
Stratégia obsahuje podrobné opatrenia na dosiahnutie cieľov únie pripravenosti.
Kľúčové opatrenia Stratégie únie pripravenosti
Výhľad a predvídanie
- vypracovať komplexné posúdenie rizík a hrozieb na úrovni EÚ,
- vypracovať prehľad krízových ukazovateľov pre subjekty s rozhodovacou právomocou,
- posilniť Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie,
- vytvoriť katalóg EÚ pre odbornú prípravu a platformu na zhromažďovanie skúseností,
- vytvoriť vládnu službu EÚ na pozorovanie Zeme (EOGS).
Odolnosť kľúčových spoločenských funkcií
- plánovanie pripravenosti a reakcie Únie pre prípady zdravotnej krízy,
- začleniť koncepčnú pripravenosť do politík a opatrení EÚ,
- prijať minimálne požiadavky na pripravenosť,
- zrevidovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany,
- navrhnúť stratégiu EÚ na vytváranie zásob,
- navrhnúť plán adaptácie na zmenu klímy,
- zabezpečiť dodávku vody a ďalších kritických prírodných zdrojov.
Pripravenosť obyvateľstva
- zlepšiť systémy včasného varovania,
- zvýšiť povedomie o rizikách a hrozbách,
- podporiť programy na zvyšovanie povedomia, ako sú panelové diskusie občanov, online kampane a súbory nástrojov na strategickú komunikáciu a boj proti manipulácii s informáciami,
- vypracovať usmernenia na zaistenie sebestačnosti obyvateľstva na minimálne 72 hodín,
- zahrnúť pripravenosť do školských učebných osnov a vzdelávania pedagogických zamestnancov,
- podporiť pripravenosť v programoch pre mládež,
- prilákať talenty v záujme posilnenia pripravenosti EÚ.
Verejno-súkromná spolupráca
- zriadiť osobitnú skupinu pre pripravenosť verejného a súkromného sektora,
- vypracovať protokoly verejného a súkromného sektora pre núdzové situácie,
- zrevidovať rámec verejného obstarávania,
- zriadiť Európske odborné centrum pre bezpečnosť výskumu.
Civilno-vojenská spolupráca
- zaviesť komplexné opatrenia v oblasti civilno-vojenskej pripravenosti,
- vypracovať normy pre plánovanie a investície zamerané na duálne civilno-vojenské použitie,
- organizovať pravidelné cvičenia EÚ na podporu komplexnej pripravenosti.
Koordinácia reakcie na krízu
- zriadiť centrum EÚ pre krízovú koordináciu,
- posilniť rescEU – rezervu kapacít v oblasti reakcie na úrovni EÚ.
Odolnosť prostredníctvom vonkajších partnerstiev
- posilniť vzájomnú odolnosť s kandidátskymi krajinami,
- začleniť pripravenosť a odolnosť do dvojstranných partnerstiev a multilaterálnych inštitúcií,
- začleniť pripravenosť a odolnosť do spolupráce s NATO,
- rozvíjať vzájomnú odolnosť prostredníctvom vonkajších hospodárskych a rozvojových politík.
Súvislosti
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach zdôraznila význam budovania spôsobilostí Európy, ako aj potrebu nových ambícií v oblasti pripravenosti na krízy a bezpečnosti.
V Niinistöovej správe o pripravenosti a pohotovosti EÚ sa zdôraznila naliehavá potreba posilniť civilnú a vojenskú pripravenosť Európy na riešenie bezpečnostných výziev. Uznala, že pripravenosť je národnou aj spoločnou európskou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje, aby Únia zohrávala významnejšiu úlohu pri podpore členských štátov.
Táto stránka bola naposledy aktualizovaná dňa 23 mája 2025