Štatistika o migrácii do Európy

Ľudia žijúci v EÚ

Na základe najnovších štatistík*

^{*Podrobnejšie údaje nájdete v databáze Eurostatu o migrácii a azyle.}

^{**Nie sú v tom zahrnuté osoby narodené v inom členskom štáte.}

Počet obyvateľov narodených v zahraničí v jednotlivých krajinách

^{Zdroj: Eurostat (2022), OECD (2021)
Poznámka: Osoby žijúce v EÚ, ktoré sa narodili mimo EÚ (nezahŕňa to osoby narodené v inom členskom štáte); ak by sa zahrnuli osoby narodené v inom členskom štáte EÚ, podiel by predstavoval 12,4 %.}

Povolenia na pobyt na konci roka 2022 rozdelené podľa dôvodov

^{Zdroj: Eurostat; „iné“ zahŕňajú povolenia vydané len z dôvodu pobytu, povolenia vydané obetiam obchodovania s ľuďmi a maloletým osobám bez sprievodu, ako aj povolenia vydané zo všetkých ostatných dôvodov, na základe ktorých sa môžu vydávať povolenia na pobyt a na ktoré sa nevzťahujú ostatné kategórie.}

V roku 2022 bolo na trhu práce EÚ zamestnaných 9,93 milióna občanov krajín mimo EÚ z celkového počtu 193,5 milióna osôb vo veku 20 – 64 rokov, čo predstavuje 5,1 % celkového počtu. Celkový počet zamestnaných osôb vo vekovej skupine 20 – 64 rokov je 197,458 milióna, z čoho 9,972 milióna ľudí sú občanmi krajín mimo EÚ.

Zdroj: Eurostat

V EÚ bola v roku 2022 miera zamestnanosti obyvateľstva v produktívnom veku vyššia v prípade občanov EÚ (77,1 %) ako občanov krajín mimo EÚ (61,9 %).

Odvetvia s nadmerným zastúpením

V roku 2022 boli občania krajín mimo EÚ nadmerne zastúpení v niektorých osobitných ekonomických odvetviach, ako napríklad:

Nadmerné zastúpenie podľa povolania

Z hľadiska povolaní boli občania krajín mimo EÚ nadmerne zastúpení v týchto odvetviach:

Odvetvia s nedostatočným zastúpením

Občania krajín mimo EÚ boli nedostatočne zastúpení v iných ekonomických odvetviach, ako napríklad:

Nedostatočné zastúpenie podľa povolania

Na druhej strane boli občania krajín mimo EÚ nedostatočne zastúpení v týchto odvetviach:

^{Zdroj: Eurostat}

Utečenci z Ukrajiny

Od vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine vo februári 2022 Európa od druhej svetovej vojny prijala najväčší počet ľudí utekajúcich pred vojnou. Aktuálne informácie o úsilí privítať ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine a poskytnúť dočasnú ochranu nájdete na osobitnej stránke s názvom Riadenia migrácie: prijímanie utečencov z Ukrajiny.

Celková situácia

Na základe údajov UNHCR bolo na celom svete:

• 36,4 milióna utečencov v polovici roka 2023 a
• 62,5 milióna vnútorne vysídlených osôb (v dôsledku konfliktov a násilia) na konci roka 2022.

V porovnaní s celkovým počtom obyvateľov tvoril podiel utečencov v EÚ 1,5 %.

Počet utečencov v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov

V niekoľkých krajinách sveta žije veľký počet utečencov:

^{Zdroj: UNHCR
Poznámka: Graf znázorňuje desať krajín s najvyšším počtom utečencov a EÚ}

Na základe najnovších ročných údajov

^{Poznámka: Údaje za rok 2021}

Nelegálna migrácia je síce často v centre pozornosti, v skutočnosti však nelegálne vstupy predstavujú len malú časť migrácie v EÚ.

V roku 2022 bolo v EÚ vydaných 3,4 milióna prvých povolení na pobyt (v roku 2021 to bolo 2,9 milióna), pričom sa dosiahol takmer podobný počet ako pred začiatkom pandémie COVID-19 (3,0 milióna v roku 2019). Počet prvých povolení vydaných Nemeckom (+ 190 %), Maltou (+ 164 %) a Írskom (+ 146 %) sa v porovnaní s rokom 2021 viac ako zdvojnásobil. V roku 2022 sa výrazne zvýšil počet povolení súvisiacich s azylom (+ 60 %), ale medziročne sa zvýšil aj počet povolení vydaných z dôvodov vzdelávania (+ 29 %), z rodinných dôvodov (+ 28 %) a iných dôvodov (+ 47 %). Na druhej strane sa v porovnaní s rokom 2021 znížil počet povolení vydaných z pracovných dôvodov (–6 %). V roku 2022 boli prvé povolenia vydané z týchto dôvodov:

^{Zdroj: Eurostat; „iné“ zahŕňajú povolenia vydané len z dôvodu pobytu, povolenia vydané obetiam obchodovania s ľuďmi a maloletým osobám bez sprievodu, ako aj povolenia vydané zo všetkých ostatných dôvodov, na základe ktorých sa môžu vydávať povolenia na pobyt a na ktoré sa nevzťahujú ostatné kategórie.}

Desať národností s najvyšším počtom prvých povolení na pobyt v členských štátoch EÚ v roku 2022

^{Zdroj: Eurostat}

Počet osôb žiadajúcich o azyl prvýkrát podľa kontinentu pôvodu (2022)

^{Zdroj: Eurostat}

15 štátnych príslušností s najväčším počtom osôb žiadajúcich o azyl prvýkrát (2022)

^{Zdroj: Eurostat}

Žiadatelia o azyl pochádzali v roku 2022 približne zo 140 krajín.

V EÚ bolo v roku 2022 podaných 958,800 žiadostí, z ktorých 877,800 tvorili žiadosti podané prvýkrát, čo je nárast o 52 % v porovnaní s rokom 2021 a o 37 % v porovnaní s rokom 2019 pred pandémiou COVID-19.

Významný počet žiadateľov prichádza do EÚ legálne z krajín s bezvízovým stykom (v roku 2022 to bolo 22 % žiadateľov, ktorí žiadosť podali prvýkrát, čo je nárast z 15 % v roku 2021 z dôvodu väčšieho počtu žiadateľov z Latinskej Ameriky), a to najmä z týchto krajín:

• Venezuela (5,7 % všetkých žiadateľov, ktorí žiadosť podali prvýkrát),
• Kolumbia (4,8 %),
• Gruzínsko (3,0 %)
• Ukrajina (2,8 %),
• Albánsko (1,4 %).

Počet prvýkrát podaných žiadostí o azyl na 100 000 obyvateľov v roku 2022:

^{Zdroj: Eurostat}

V roku 2022 malo 237,600 osôb žiadajúcich o azyl menej ako 18 rokov, pričom približne každý šiesty (39 500) bol maloletou osobou bez sprievodu. Väčšina maloletých osôb bez sprievodu pochádzala z Afganistanu, zo Sýrie a Somálska.

Za prvých sedem mesiacov roku 2023 bolo v EÚ podaných 601 600 žiadostí o azyl (z toho bolo 556 200 žiadostí podaných prvýkrát). Je to o 25 % viac ako v rovnakom období roku 2022 a zároveň o 52 % viac v porovnaní s časmi pred pandémiou COVID-19 (v rovnakom období roku 2019).

Priznanie postavenia utečenca

V roku 2022 prijali krajiny EÚ 632 400 prvostupňových rozhodnutí o azyle. 49 % z nich bolo kladných:

• 143 000 osôb získalo postavenie utečenca,
• 101 700 osôb získalo postavenie osoby s doplnkovou ochranou a
• 65 900 osôb získalo humanitárne postavenie.

Ďalších 217 500 konečných rozhodnutí bolo prijatých po odvolaní, a to vrátane:

• 27 000 rozhodnutí o priznaní postavenia utečenca,
• 17 500 rozhodnutí o priznaní postavenia osoby s doplnkovou ochranou a
• 28 600 rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia.

Celkovo tak krajiny EÚ udelili v roku 2022 ochranu približne 383 700 ľuďom.

V prvom polroku 2023 sa miera uznaných žiadostí zvýšila: z 342 400 prvostupňových rozhodnutí o azyle bolo 53 % pozitívnych, a to vrátane:

• 69 500 rozhodnutí o priznaní postavenia utečenca,
• 63 300 rozhodnutí o priznaní postavenia osoby s doplnkovou ochranou a
• 48 900 rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia.

Účinnosť azylového systému

• Kolísavý počet zatiaľ nerozhodnutých žiadostí
  Ku koncu júla 2023 dosahoval počet žiadostí o azyl, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, 955 200, čo je o 25 % viac ako v predchádzajúcom roku (764 100). Počet nevybavených prípadov sa od polovice roka 2021 zvyšuje.
• Rôzne trvanie vybavovania žiadostí v jednotlivých členských štátoch
  Pomer prebiehajúcich konaní a žiadostí, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, sa v jednotlivých členských štátoch líši v závislosti od rozdielnych časov ich vybavovania. Podľa údajov Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA) bolo koncom júla 2023 celkovo 48 % prípadov, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté na prvom stupni, nevybavených viac ako šesť mesiacov.

Počet žiadostí, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, v porovnaní s celkovým počtom žiadostí v príslušnom mesiaci

^{Zdroj: Eurostat}

• Rôzne miery priznávania postavenia utečenca v jednotlivých krajinách EÚ
  Azylový systém EÚ naďalej oslabujú výrazné rozdiely v mierach priznávania postavenia utečenca medzi jednotlivými krajinami EÚ. V roku 2022 sa napríklad miera priznávania postavenia utečenca afganským občanom v prvom stupni (nie sú v tom zarátané osoby s humanitným postavením) pohybovala od 27 % v Nemecku do 100 % v Portugalsku a Lotyšsku (z tých členských štátov, ktoré afganským občanom vydali aspoň 100 prvostupňových rozhodnutí).
• Dublinské pravidlá v praxi
  V roku 2022 vykázali členské štáty 174 500 odoslaných dožiadaní podľa dublinských pravidiel, ktoré boli zaslané do iných členských štátov a iných krajín zapojených do dublinského systému, aby prevzali zodpovednosť za preskúmanie žiadostí o medzinárodnú ochranu. Zo 158 200 rozhodnutí o týchto dožiadaniach bolo 97 700 (62 %) akceptovaných, pričom sa uskutočnilo 13 300 presunov, čo zodpovedá 14 % akceptovaných dožiadaní.

Presídlenie

V roku 2022 bolo z krajín mimo EÚ do členských štátov EÚ presídlených 17 300 osôb, ktoré potrebovali medzinárodnú ochranu, t. j. o 6 % menej ako v roku 2021, ale o 97 % viac ako v roku 2020.

Najčastejšie išlo o Sýrčanov, ktorí tvorili 63 % presídlených osôb.

V rámci spoločných systémov presídľovania EÚ získalo od roku 2015 v EÚ ochranu viac ako 117 000 osôb. Okrem toho od roku 2021 prišlo do EÚ vďaka prijímaniu osôb z humanitárnych dôvodov viac ako 46 000 osôb, väčšinou ohrozených Afgancov. Členské štáty získavajú na takéto presídlenia a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov podporu z rozpočtu EÚ.

Celkové údaje

Neoprávnené prekročenia hraníc EÚ v roku 2023 (január až august) podľa štátnej príslušnosti

^{Zdroj: Frontex}

Január až september 2023:

Toto zahŕňa:

Geografické rozdelenie

2022

• Nárast prekročení hraníc na trasách cez centrálne Stredozemie (+56 %, 105 600), východné Stredozemie (+113 %, 43 900) a západný Balkán (+134 %, 144 100) v porovnaní s rokom 2021.
• Pokles prekročení hraníc na trasách cez západné Stredozemie (vrátane atlantickej trasy zo Západnej Afriky na Kanárske ostrovy) (−25 %, 30 600) a trasách cez východné hranice (−22 %, 6 300) v porovnaní s rokom 2021.
• 18 % nárast úmrtí na mori: v roku 2022 bolo na týchto troch trasách cez Stredozemie zaznamenaných 2 411 mŕtvych alebo nezvestných osôb – v roku 2021 to bolo 2 047 osôb.

Január – august 2023

• V období od januára do augusta 2023 došlo v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022 k nárastu prekročení hraníc na trasách cez centrálne Stredozemie (+97 %, 114 900) a západné Stredozemie vrátane atlantickej trasy zo západnej Afriky na Kanárske ostrovy (+7 %, 20 200).
• Od januára do augusta 2023 došlo v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022 k zníženiu počtu prekročení na trase cez východné Stredomorie (–9 %, 25 400) a na trase cez východné hranice (–9 %, 3 800).
• 31 % nárast úmrtí na mori: V období od januára do septembra 2023 bolo na týchto troch trasách cez Stredomorie zaznamenaných 2 418 mŕtvych alebo nezvestných osôb, pričom v tom istom období roku 2022 ich bolo 1 841.

Celkové údaje

Najčastejšie bol príkaz na opustenie územia EÚ vydaný občanom týchto krajín:

• Alžírsko (7,9 %)
• Maroko (7,1 %),
• Pakistan (5,9 %),
• Afganistan (5,8 %),
• Albánsko (5,5 %).

Účinnosť návratového systému

V roku 2022 bolo do krajín mimo EÚ vrátených 73 600 občanov tretích krajín. Toto predstavuje 17 % všetkých rozhodnutí o návrate vydaných počas daného roku, čo predstavuje pokles v porovnaní s 18 % v roku 2021.

V roku 2022 boli osoby najčastejšie vrátené do týchto krajín pôvodu mimo EÚ:

• Albánsko (12,9 %).
• Gruzínsko (10,2 %)
• Turecko (5,4 %)
• Srbsko (4,2 %)
• Moldavsko (3,5 %)

Veľmi nízka miera návratov bola spomedzi občanov krajín minimálne s 5 000 príkazmi na návrat zaznamenaná v prípade osôb pochádzajúcich z týchto krajín:

• Afganistan (1,1 %)
• Sýria (1,7 %)
• Pobrežie Slonoviny (2,7 %),
• Guinea (4,3 %)
• Bangladéš (5,7 %)

V roku 2022 bol pomer dobrovoľných k núteným návratom 54:46 %. 75 % návratov boli asistované návraty – vracané osoby dostali logistickú, finančnú a/alebo inú materiálnu pomoc.

V prvej polovici roku 2023 bolo 217 100 občanom krajín mimo EÚ nariadené opustiť niektorý z členských štátov EÚ. Do krajín mimo EÚ tak bolo na základe príkazu opustiť územie vrátených 38 900 ľudí. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2021 sa počet príkazov na návrat zvýšil o 16 % a počet návratov o 21 %.

Takmer 1 700 konzulátov členských štátov dostalo v roku 2022 7,6 milióna žiadostí o krátkodobé víza, ktoré podali občania krajín mimo EÚ, čo predstavuje zvýšenie o 2,9 milióna oproti roku 2021, ale o 55 % menej ako v roku 2019.

Celkovo bolo 5,9 milióna krátkodobých víz vydaných a 1,3 milióna zamietnutých, čo predstavuje mieru zamietnutia 17,9 % na úrovni celej EÚ (nárast z 13,4 % v roku 2021).

Väčšina žiadostí bola podaná v týchto krajinách:

• Turecko (778 400),
• Rusko (687 200),
• India (671 900),
• Maroko (423 200),
• Alžírsko (392 100).

Väčšina žiadostí o udelenie víz bola spracovaná týmito krajinami:

• Francúzsko (1 918 500),
• Španielsko (1 197 500),
• Nemecko (1 043 300),
• Taliansko (727 500),
• Grécko (459 100).

58 % všetkých víz bolo udelených na viac vstupov. Krátkodobé víza platia 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia pre cesty v rámci 26 schengenských krajín.

Atlas migrácie Vedomostného centra Európskej komisie pre migráciu a demografiu je interaktívny zdroj harmonizovaných, aktuálnych a validovaných údajov o situácii v oblasti migrácie a demografie v 27 členských štátoch EÚ a 171 krajinách a územiach mimo EÚ.

Aktuálna európska štatistika o

• medzinárodnej migrácii,
• azyle,
• riadenej migrácii,
• migrujúcich deťoch,
• integrácii cudzincov

a súvisiace informácie sú dostupné na webovom sídle Eurostatu.

Eurostat zbiera údaje od národných štatistických úradov členských štátov EÚ a krajín EZVO na základe štatistických nariadení prijatých Európskym parlamentom a Radou. Údaje a súvisiace metaúdaje sa v pravidelných intervaloch aktualizujú v závislosti od zberu údajov a ich kvalita je zabezpečená v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku. Štatistické zistenia sa uverejňujú v článkoch Statistics Explained (Štatistika v kocke) a v iných publikáciách.

_{Vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti: Uvedené údaje vychádzajú z najnovších dostupných informácií, ktoré sú aktualizované štvrťročne, posledná aktualizácia: október 2023}