Európska komisia vykonala v kontexte aktualizácie priemyselnej stratégie hĺbkové preskúmanie viacerých oblastí, ktoré možno z hľadiska európskych záujmov považovať za strategické. Toto preskúmanie sa zameriava na povahu možnej strategickej závislosti, jej vplyv, ako aj príslušné politické reakcie, ktoré v niektorých prípadoch už prebiehajú. Tieto posúdenia by sa nemali považovať za vyčerpávajúcu analýzu všetkých možných strategických závislostí EÚ, ale skôr za prvú fázu hodnotenia týkajúceho sa viacerých dôležitých oblastí.
Kovy a nerastné suroviny sú súčasťou nášho každodenného života. S prechodom priemyslu Európy ku klimatickej neutralite hrozí, že sa závislosť od fosílnych palív nahradí závislosťou od neenergetických surovín. Prístup k zdrojom má zásadný význam pre celý priemysel EÚ a je kľúčový pre ambíciu Európy plniť ciele Zelenej dohody a zabezpečiť digitálnu transformáciu hospodárstva EÚ.
Keďže EÚ nevyrába všetky suroviny, ktoré sú potrebné na uspokojenie nášho dopytu, priemysel EÚ čelí celosvetovej konkurencii v prístupe k surovinám.
Komisia vo svojom zozname kritických surovín z roku 2020 identifikovala 30 kritických surovín. Patria sem suroviny, ktoré sú z hospodárskeho hľadiska veľmi dôležité a s ktorými je spojené vysoké riziko ohrozenia dodávok.
Prvky vzácnych zemín sa používajú v magnetoch, ktoré poháňajú elektrické vozidlá a veterné turbíny
Gálium a indium sú súčasťou technológie svetelnej emisnej diódy (LED) v lampách.
Kremíkový kov sa používa v polovodičoch
Kovy platinovej skupiny sú potrebné vo vodíkových palivových článkoch a elektrolyzéroch
Viacero strategických odvetví a technológií je závislých od prístupu ku kritickým surovinám
Svetové dodávky niektorých surovín sú v určitých krajinách vysoko koncentrované
- 98 % dodávok prvkov vzácnych zemín do EÚ pochádza z Číny
- 98 % dodávok boritanu do EÚ pochádza z Turecka
- EÚ uspokojuje 71 % dopytu po platine nákupom z Južnej Afriky
- Dodávky hafnia a stroncia do EÚ zabezpečujú jednotlivé spoločnosti
Viac než 70 % svetovej výroby kobaltu, prvkov vzácnych zemín a volfrámu podlieha vývozným obmedzeniam.
Dopyt po kľúčových surovinách v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a elektromobility sa v rokoch 2030 až 2050 niekoľkonásobne zvýši
EÚ vo svojom akčnom pláne pre kritické suroviny z roku 2020 stanovila rôzne opatrenia na podporu rozvoja odolného dodávateľského reťazca surovín. Dosiahnutie zdrojovej bezpečnosti si vyžaduje diverzifikáciu dodávok z primárnych aj sekundárnych zdrojov, zníženie závislosti a zefektívnenie využívania zdrojov a zlepšenie ich obehovosti vrátane udržateľného dizajnu výrobkov. Medzi kľúčové opatrenia Komisie patrí:
Európska aliancia pre suroviny
Cieľom tejto aliancie, ktorá vznikla v roku 2020, je vybudovať odolný dodávateľský reťazec surovín s osobitným zameraním na magnety z prvkov vzácnych zemín a motory. Aliancia na tento účel už identifikovala investičné projekty z členských štátov a priemyslu na podporu zvýšenia výroby magnetov z prvkov vzácnych zemín v EÚ.
Ďalšie opatrenia na podporu projektov v oblasti surovín
- dva dôležité projekty spoločného európskeho záujmu v oblasti hodnotového reťazca batérií
- investičné príležitosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
- 300 miliónov EUR na výskum a inováciu v oblasti surovín v rámci programu Horizont Európa
- strategické medzinárodné partnerstvá na zabezpečenie diverzifikovaných a udržateľných dodávok kritických surovín
- podpora obchodného modelu „výrobok ako služba“ na stimuláciu recyklácie a opätovného použitia surovín
- sledovanie surovín prostredníctvom technológií, harmonizovaných požiadaviek na údaje
- zlepšenie procesu udeľovania povolení na zabezpečenie predvídateľnosti a zachovanie vysokých environmentálnych noriem
- vytvorenie zásad pre udržateľné suroviny v EÚ
Lieky sú pre spoločnosť kľúčové. Poskytujú liečebné možnosti na účely diagnostiky, liečby a prevencie ochorení a sú dôležité na riešenie ohrozenia verejného zdravia vrátane pandémie COVID-19 a akýchkoľvek budúcich pandémií. V tejto súvislosti je nevyhnutné zabezpečiť prístup občanov k bezpečným, účinným a kvalitným liekom za prijateľnú cenu. Z našej analýzy však vyplýva, že EÚ sa zdá závislá od zahraničných dodávateľských reťazcov, pokiaľ ide o viaceré vstupy a výrobky v ekosystéme v oblasti zdravia.
Farmaceutické dodávateľské reťazce vzhľadom na svoju zložitosť čelia potenciálnym narušeniam, ktoré môžu nastať v dodávateľskom reťazci v EÚ aj mimo nej. Môžu siahať od obchodných sporov, kybernetických útokov cez nekoordinované vytváranie zásob, obmedzenia vývozu, narušenie logistiky po zatvorenie výrobných prevádzok alebo pracovné úrazy, ako aj nedodržiavanie pravidiel správnej výrobnej praxe.
Farmaceutický dodávateľský reťazec sa stal celosvetovo jedným z najintegrovanejších dodávateľských reťazcov. Predovšetkým existuje vysoká regionálna koncentrácia, pokiaľ ide o výrobu generických účinných farmaceutických látok. Okrem toho badať ďalej rastúci trend v súvislosti s koncentráciou generických účinných farmaceutických látok vyrábaných v Indii a Číne.
Podiel hodnoty svetovej výroby generických účinných farmaceutických látok (2015)
- 66 % v ázijsko-tichomorskej oblasti (India a Čína)
- 24 % v EÚ
- 3 % v Severnej Amerike
- 7 % vo zvyšku sveta
EÚ má vysokú výrobnú kapacitu. Nie je však dostatočne jasné, do akej miery je EÚ závislá od kapacít v tretích krajinách, pokiaľ ide o procesy a vstupy nevyhnutné na výrobu účinných farmaceutických látok. Je kľúčové určiť kritické výrobky relevantné z hľadiska verejného zdravia, na ktorých výrobu EÚ nemá dostatočnú kapacitu. Na riešenie tejto otázky Komisia zriadila túto iniciatívu:
Štruktúrovaný dialóg o bezpečnosti dodávok liekov
Ako bolo oznámené vo farmaceutickej stratégii pre Európu, Európska komisia začala štruktúrovaný dialóg s relevantnými verejnými a súkromnými aktérmi z farmaceutického dodávateľského reťazca s cieľom:
- po prvé, lepšie pochopiť zraniteľnosť a potenciálnu závislosť a
- po druhé, prijať opatrenia na posilnenie odolnosti farmaceutických dodávateľských reťazcov a zaistenie bezpečnosti dodávok liekov pacientom v EÚ.
Batérie sú kľúčom k dosiahnutiu zelenej a digitálnej transformácie EÚ. Sú zásadné na splnenie ambície Európskej zelenej dohody, aby EÚ do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu. Okrem toho pomáhajú spoločnostiam, aby sa stali svetovými lídrami v oblasti ekologických výrobkov a technológií. Batérie sú osobitne dôležité pri výrobe elektrických vozidiel. Čoraz viac sa využívajú na uskladňovanie energie a na iné priemyselné použitie, ako sú stroje, elektrické nástroje alebo vysokozdvižné vozíky.
Hoci sa v batériách používajú rôzne technológie, lítiovo-iónová technológia je kľúčovým komponentom mnohých druhov batérií z dôvodu vyššieho výkonu v porovnaní s rozličnými zavedenými a vyspelými technológiami používanými v batériách.
Svetová výrobná kapacita článkov lítiovo-iónových batérií v roku 2018
Faktory umožňujúce zvýšenie výrobnej kapacity
|
Lítiovo-iónové batérie v súčasnosti dokážu uskladňovať o 300 % viac energie než v roku 1991 | Pokles nákladov (1 100 USD/kWh v roku 2010 -> 156 USD/kWh v roku 2019) |
|---|---|---|
 |
Predpokladá sa zvýšenie svetového dopytu z 90 gigawatthodín (GWh) v roku 2016 na 4 000 GWh do roku 2040 | Európsky dopyt podľa očakávaní do roku 2028 dosiahne 400 GWh |
Kľúčové otázky
EÚ produkuje len 1 % všetkých surovín na výrobu batérií. S cieľom pokryť potreby odvetvia mobility a uskladňovania energie EÚ potrebuje:
- 7 až 18-krát viac lítia do roku 2030
- 2 až 5-krát viac kobaltu do roku 2030
- 16 až 57-krát viac lítia do roku 2050
- 3 až 15-krát viac kobaltu do roku 2050
- 84 % spracovaných materiálov a komponentov pochádza z Ázie
- 8 až 9 % spracovaných materiálov a komponentov pochádza z EÚ
- v EÚ bolo ohlásených viacero investícií do materiálov pre batérie, sú však potrebné ďalšie
Komisia vzhľadom na dôležitosť lítiovo-iónových batérií prijala strategický akčný plán na vytvorenie európskeho hodnotového reťazca. V reakcii naň v posledných rokoch mobilizovala rozsiahle verejné a súkromné investície prostredníctvom týchto iniciatív:
Európska aliancia pre batérie
Európska aliancia pre batérie založená v roku 2017 podporuje rozvoj inovačného, konkurencieschopného a udržateľného hodnotového reťazca batérií v Európe. Osobitne pomáha riešiť nedostatočnú výrobnú kapacitu batérií v EÚ. Medzi jej očakávané výsledky patrí:
- vybudovať v EÚ aspoň 15 gigatovární do roku 2025,
- dodávať batériové články na nabíjanie šiestich miliónov elektrických vozidiel do roku 2025 (360 GWh).
Európa by sa mohla do roku 2024 stať druhým najväčším výrobcom článkov lítiovo-iónových batérií. Náš podiel, pokiaľ ide o svetovú výrobnú kapacitu, sa môže zvýšiť o 14,7 % do roku 2024 a o 16,6 % do roku 2029 v porovnaní s 5,9 % v roku 2019.
Celkové investície
 Elektromobilita |
Investície vo výške 60 miliárd EUR do európskeho hodnotového reťazca elektromobility len v roku 2019, väčšinou súkromné |
= 3,5-krát viac ako v Číne |
 Výskum |
Približne 270 miliónov EUR z výskumných programov EÚ v rokoch 2019 až 2020 |
925 miliónov EUR navrhnutých na účely nového európskeho partnerstva pre priemyselný hodnotový reťazec batérií v rámci programu Horizont Európa |
 Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu |
Prvé granty v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu: štátna pomoc vo výške 3,2 miliardy EUR, ktorá má podľa očakávaní prilákať ďalšie investície súkromného sektora vo výške 5 miliárd EUR |
Druhé granty v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu: štátna pomoc vo výške 2,9 miliardy EUR, ktorá podľa očakávaní priláka ďalšie investície súkromného sektora vo výške 9 miliárd EUR |
Ďalšie súčasné iniciatívy
- nový legislatívny rámec pre batérie, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť pravdepodobne v roku 2022
- posilnenie odolnosti hodnotových reťazcov kritických surovín EÚ
- zabezpečenie účinného vykonávania finančných prostriedkov na výskum v oblasti batérii z programu Horizont Európa
- rozvoj európskej kvalifikovanej pracovnej sily pre výrobu batérií
Obnoviteľný vodík alebo nízkouhlíkový vodík bude zásadný pri riešení kľúčových výziev súvisiacich s dekarbonizáciou a konkurencieschopnosťou priemyslu EÚ. EÚ je technologickým lídrom vo viacerých čistých vodíkových technológiách, pričom polovica výrobcov elektrolyzérov pochádza z Európy. EÚ je však závislá od dovozu surovín na výrobu hlavných komponentov, ako aj od dodávok energie z obnoviteľných zdrojov.
Vodík má širokú škálu použitia v rámci ekosystémov, ako je chemický a rafinérsky priemysel, ale aj mobilita, uskladňovanie energie a vykurovanie. Má vysoký obsah energie na jednotku hmotnosti, vďaka čomu je vhodný napríklad v ťažkej doprave. Najprv sa však musí „vyťažiť“ na úkor energie – buď zo zemného plynu, alebo elektrolýzou vody.
Cielené zvyšovanie kapacity elektrolyzérov poháňaných energiou z obnoviteľných zdrojov energie
Krok za krokom k európskemu vodíkovému ekosystému
- Dnes – 2024
Podporíme v EÚ inštaláciu elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka s kapacitou aspoň 6 GW a výrobu až do jedného milióna ton vodíka z obnoviteľných zdrojov.
- 2025 – 2030
Vodík sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou nášho integrovaného energetického systému s elektrolyzérmi na výrobu obnoviteľného vodíka v EÚ s kapacitou najmenej 40 GW a výrobou až 10 miliónov ton vodíka z obnoviteľných zdrojov.
- 2030
Od roku 2030 sa vodík z obnoviteľných zdrojov bude zavádzať vo veľkom rozsahu vo všetkých ťažko dekarbonizovateľných odvetviach.
Na dekarbonizáciu hlavných odvetví (napr. oceliarskeho, chemického priemyslu, odvetvia ťažkej dopravy) sú potrebné veľké a spoľahlivé dodávky čistého vodíka. Nedostatočné dodávky obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka v krátkom čase a nedostatočná infraštruktúra by mohli oddialiť nadväzujúce investičné rozhodnutia.
- Potreba pripojenia solárnych a veterných elektrární s výrobnou kapacitou 80 až 120 GW na zabezpečenie potrebnej elektriny do roku 2030
EÚ je závislá od dovozu surovín na výrobu hlavných komponentov (ako sú elektrolyzéry a palivové články) potrebných pre vodíkové hospodárstvo.
- Na výrobu palivových článkov, elektrolyzérov a technológií na uskladňovanie vodíka je potrebných približne 30 surovín. 13 z nich je klasifikovaných ako kritické suroviny.
- Európska aliancia pre čistý vodík: Komisia zriadila Európsku alianciu pre čistý vodík, ako bolo oznámené v priemyselnej stratégii z marca 2020. Je v procese budovania systému investícií a projektov, ktorým sa vykonáva vodíková stratégia EÚ.
- Financovanie z prostriedkov EÚ. Viacero programov môže prispieť k rozvoju hodnotového reťazca vodíka, ako je budúce partnerstvo pre čistý vodík v rámci programu Horizont Európa, inovačný fond, Nástroj na prepájanie Európy, Európsky fond regionálneho rozvoja a Fond na spravodlivú transformáciu.
- Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Prebiehajú diskusie s viacerými členskými štátmi o návrhu jedného alebo viacerých potenciálnych dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu.
- Spolupráca s tretími krajinami. Celosvetová spolupráca v oblasti výskumu a vývoja, noriem a definícií čistého vodíka bude kľúčová pre vznik svetového trhu s vodíkom založeného na pravidlách.
- Závislosť. Prebiehajú činnosti v oblasti surovín v rámci akčného plánu pre suroviny a Európskej aliancie pre suroviny v záujme zníženia závislosti, pokiaľ ide o palivové články a elektrolyzéry.
Polovodiče napájajú inteligentné zariadenia a služby, ktoré využívame každý deň. Umožňujú kľúčovým priemyselným odvetviam inovovať a byť konkurencieschopnými na celom svete, aby sa v Európe mohli navrhovať a vyrábať najvýkonnejšie procesory. Obmedzená výrobná kapacita, vysoké vstupné náklady a absencia rovnakých podmienok však ohrozuje schopnosť EÚ plne využiť príležitosti, ktoré ponúka digitálna transformácia.
Nedostatok, ktorému v poslednom období čelí automobilový priemysel, ilustruje výzvy EÚ. Polovodičové čipy sú základným komponentom všetkých digitálnych produktov a služieb. Sú zabudované vo vozidlách, v lietadlách, zdravotníckych pomôckach, mobilných telefónoch, sieťach a superpočítačoch.
Kľúčové otázky
Náklady na návrh a vývoj najpokročilejších čipov môžu v súčasnosti dosiahnuť 1 miliardu EUR. Špičkové výrobné závody si vyžadujú investície vo výške až 20 miliárd EUR. V roku 2020 vyrábali najpokročilejšie čipy len dvaja výrobcovia, TSMC (Taiwan) a Samsung (Južná Kórea).
EÚ je vo veľkej miere závislá od Spojených štátov, pokiaľ ide o všeobecné nástroje projektovania, a od Ázie, pokiaľ ide o výrobu pokročilých čipov.
Geopolitické napätie a absencia rovnakých podmienok poškodzujú hospodársku súťaž v tejto oblasti. Na vývoj a výrobu čipov sa čoraz viac vzťahujú rozsiahle subvencie.
Podiel EÚ, pokiaľ ide o svetové výnosy, je celkovo na úrovni asi 10 % a približne 6 % v prípade segmentu počítačov a komunikácie.
- Posilniť technológie. Jednotné európske akcie a iniciatívy sa budú musieť zamerať na opätovné vybudovanie kapacít v oblasti technológií na výrobu procesorov a polovodičov, ktoré sú kľúčové na zabezpečenie výkonného a energeticky efektívneho spracovania údajov, komunikácie, infraštruktúry a mnohých spôsobov využitia umelej inteligencie.
- Spoločné európske úsilie. Mnohé členské štáty sa v decembri 2020 v spoločnom vyhlásení dohodli, že budú spolupracovať na posilňovaní ekosystému a zvyšovaní účasti priemyslu v rámci celého dodávateľského reťazca.
- Aliancia pre procesory a polovodičové technológie. Komisia pripravuje spustenie tejto aliancie, aby zapojila širokú škálu zainteresovaných strán. Aliancia pomôže pri plnení kľúčových cieľov politiky EÚ v oblasti mikroelektroniky.
- Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Polovodiče patria k oblastiam, ktoré boli identifikované v súvislosti s investíciami v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s pravidlami štátnej pomoci EÚ. 20 % investícií v rámci európskych plánov podpory obnovy a odolnosti by malo smerovať na digitálnu transformáciu.
- Regulačný rámec. Nadobudnutie spoločností, ktoré získali podporu z finančných prostriedkov EÚ a členských štátov, malo dosah na odvetvie. Nariadenie EÚ o preverovaní priamych zahraničných investícií (PZI) predstavuje príležitosť na posúdenie rizík zahraničných investícií, pokiaľ ide o bezpečnosť a verejný poriadok. V novom navrhovanom nariadení o zahraničných subvenciách narúšajúcich jednotný trh sa navrhuje nový nástroj na posudzovanie narušení spôsobených subvenciami poskytovanými zahraničnými vládami v súvislosti s rovnakými podmienkami na jednotnom trhu.
- Odolnosť dodávateľského reťazca. Celistvá kombinácia priemyselných, výskumných a obchodných politík môže uľahčiť proces diverzifikácie smerom k alternatívnym zdrojom dodávok a posilniť existujúce dodávateľské reťazce prostredníctvom partnerstva a spolupráce s partnermi vo svete.
Údaje sa stávajú strategickým aktívom každej organizácie. Technológie cloud computingu umožňujú fungovanie technológií, ako je umelá inteligencia, internet vecí a siete 5G/6G. Sú to strategické kľúčové podporné technológie v záujme zelenej a digitálnej budúcnosti priemyselných odvetví EÚ a verejného sektora. Európa má v nasledujúcom desaťročí jedinečnú trhovú príležitosť, aby posilnila svoje technológie spracovania údajov tým, že využije nadchádzajúce zmeny, najmä tie, ktoré súvisia s edge computingom.
Cloudové technológie poskytujú flexibilné a lacnejšie ukladanie a spracovanie údajov na požiadanie. Fungujú v centralizovaných dátových centrách, distribuovaných zariadeniach alebo na pripojených zariadeniach blízko používateľa (edge computing). Mnohé služby, ktoré podniky, verejná správa a občania využívajú každý deň, sú založené na cloud computingu.
Príležitosti pre autonómiu EÚ
všetkých vygenerovaných údajov sa podľa odhadov bude do roku 2025 spracovávať prostredníctvom edge computingu, pričom v súčasnosti na trhu neexistujú dominantní účastníci
Výrazné rozšírenie softvérových služieb predstavuje veľkú príležitosť pre európskych poskytovateľov na posilnenie ich postavenia
Siete 5G a multi-cloud computing (nástroj na zmierňovanie rizika) predstavujú ďalšiu príležitosť
Napriek určitému nárastu v posledných rokoch je využívanie cloudových služieb v EÚ stále na nízkej úrovni. Z údajov Eurostatu vyplýva, že hoci sa situácia v porovnaní s rokom 2018 zlepšila, v roku 2020 využívalo cloudové služby len 36 % podnikov v EÚ, a to najmä na jednoduché služby, ako je email a ukladanie súborov.
Najväčší poskytovateľ cloudových služieb v EÚ sa podieľa na menej ako 1 % celkových príjmov vygenerovaných na európskom trhu. Na porovnanie štyria najvýznamnejší svetoví lídri (Amazon Web Services, Microsoft Azure, Google Cloud a Alibaba Cloud) sa budú v roku 2021 podieľať na 80 % svetových výnosov. Postavenie na trhu a veľkosť týchto hyperškálových poskytovateľov spôsobuje, že vstupy iných konkurentov na trh sú menej výnosné a rast vedúceho postavenia Európy je obmedzený.
Túto situáciu ešte zhoršuje odhadovaný rozdiel v investíciách na úrovni 11 miliárd EUR ročne, pokiaľ ide o investície Spojených štátov a Číny do cloudových služieb v porovnaní s EÚ.
Používatelia cloudových služieb majú v praxi veľmi obmedzenú možnosť výberu spomedzi poskytovateľov cloudových služieb, prípadne ju vôbec nemajú. Navyše vyjadrujú obavy spojené s používaním zahraničných cloudových služieb z dôvodu ochrany osobných údajov, kybernetickej bezpečnosti alebo otázok týkajúcich sa platného práva.
- Nová Aliancia pre priemyselné dáta a pokročilé a cloudové technológie. Komisia pripravuje spustenie tejto aliancie, aby zapojila širokú škálu zainteresovaných strán, s cieľom pomôcť posilniť priemyselné postavenie Európy na svetovom trhu v oblasti cloud computingu a edge computingu, a to najmä riešením trendu smerom k rastúcej distribúcii a decentralizácii kapacít na spracovanie údajov a potreby umožniť federatívny cloudový ekosystém nezávislý od predajcu.
- Investície EÚ do európskej cloudovej federácie. Našou ambíciou je v období 2021 – 2027 spoluinvestovať do európskych dátových priestorov a európskej cloudovej federácie. Investície EÚ budú poskytované prostredníctvom programu Digitálna Európa, Nástroja na prepájanie Európy 2 a programu Horizont Európa.
- Súkromné a národné spoluinvestície. V októbri 2020 podpísali všetky členské štáty spoločné vyhlásenie a dohodli sa, že budú spolupracovať na zvyšovaní existujúcich kapacít, formovaní ponuky cloudových služieb ďalšej generácie a podpore používania cloudových služieb v celej EÚ. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ako súčasť NextGenerationEU) bude významným prostriedkom na podporu investícií členských štátov.
- Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu. Viacero členských štátov začalo postup s cieľom spoločne pripraviť možný dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu so zameraním na cloudovú a edgovú infraštruktúru a služby budúcej generácie.