Európska priemyselná stratégia

Komisia 10. marca 2020 položila základy priemyselnej stratégie, ktorá by mala podporiť dvojakú transformáciu na zelené a digitálne hospodárstvo, zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ na celosvetovej úrovni a posilniť otvorenú strategickú autonómiu Európy. Deň po tom, ako bola prezentovaná nová priemyselná stratégia, Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila COVID-19 za pandémiu.

Komisia 11. mája 2021 aktualizovala priemyselnú stratégiu EÚ tak, aby jej ambície v tejto oblasti plne odzrkadľovali novú realitu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a boli hnacím motorom pri prechode na udržateľnejšie, digitálne, odolné a globálne konkurencieschopné hospodárstvo. Táto aktualizácia nenahrádza priemyselnú stratégiu z roku 2020, ani nezavršuje procesy, ktoré sa ňou začali – veľká časť týchto snáh stále prebieha a vyžaduje si osobitné úsilie. Ide o cielenú aktualizáciu, ktorá sa zameriava na to, čo ešte treba urobiť a aké ponaučenia treba vyvodiť.

Pri prijímaní všetkých opatrení v rámci tejto stratégie treba brať ohľad na malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú hlavným prostriedkom inovácie v jednotlivých ekosystémoch. Odzrkadlené je to horizontálne, vo zvýšenej pozornosti, ktorá sa venuje regulačnej záťaži pre MSP. Nové opatrenia budú pre MSP a startupy veľkým prínosom – či už z hľadiska posilnenia jednotného trhu, zníženia závislosti od dodávok zo zahraničia alebo zrýchlenia zelenej a digitálnej transformácie. Súčasťou stratégie sú aj určité opatrenia zamerané na MSP, ako napríklad opatrenia týkajúce sa zvýšenej odolnosti, boja proti oneskoreným platbám a podpory platobnej schopnosti.

Ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 výrazne ovplyvnila hospodárstvo EÚ. Jej vplyv bol rôznorodý pre rozličné ekosystémy a spoločnosti rôznych veľkostí. Kríza odhalila vzájomnú závislosť globálnych hodnotových reťazcov a poukázala na kritickú úlohu globálne integrovaného a dobre fungujúceho jednotného trhu.

6,3 %

pokles hospodárstva EÚ

60 %

malých a stredných podnikov (MSP) hlásilo v roku 2020 pokles obratu

24 %

pokles obchodu v rámci EÚ v druhom a treťom štvrťroku 2020

1,7 %

zníženie zamestnanosti v MSP v roku 2020 – 1,4 milióna pracovných miest

45 %

spoločností s očakávaným znížením miery investícií v roku 2021

Hoci sa vplyv krízy v jednotlivých ekosystémoch a podnikoch líši, treba zdôrazniť určité kľúčové otázky, na ktoré poukázala táto kríza:

uzavretie hraníc, ktoré obmedzuje voľný pohyb osôb, tovaru a služieb,
prerušenie globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré ovplyvňuje dostupnosť základných výrobkov,
narušenie dopytu.

V snahe riešiť tieto otázky sú v aktualizovanej priemyselnej stratégii navrhnuté nové opatrenia, ktorých cieľom je zohľadniť ponaučenia z krízy a udržiavať úroveň investícií. Stratégia sa zameriava najmä na tieto aspekty:

Posilňovanie odolnosti jednotného trhu
Podpora otvorenej strategickej autonómie Európy vďaka riešeniu závislostí
Podpora opodstatnenia dvojakej transformácie

Odolnosť jednotného trhu

Jednotný trh je najdôležitejším aktívom EÚ, ktoré európskym spoločnostiam ponúka istotu, rozsiahly záber a odrazový mostík na globálne trhy. Pandémia COVID-19 však zredukovala počet príležitostí, ktoré ponúka jednotný trh. Podniky a občania utrpeli v dôsledku zatvorenia hraníc, narušenia ponuky a často aj chýbajúcej predvídateľnosti.

S cieľom riešiť tieto otázky Komisia navrhla:

Nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh: aby sa poskytlo štrukturálne riešenie na zabezpečenie dostupnosti a voľného pohybu osôb, tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz.
Prehĺbenie jednotného trhu: aby sa preskúmala harmonizácia noriem v oblasti kľúčových služieb pre podniky, ako aj posilnila digitalizácia dohľadu nad trhom a iné cielené opatrenia pre MSP.
Monitorovanie jednotného trhu: každoročná analýza stavu jednotného trhu, a to aj v rámci 14 priemyselných ekosystémov.

14 priemyselnými ekosystémami sú: letectvo a obrana, agropotravinárstvo, stavebníctvo, kultúrny a kreatívny priemysel, digitalizácia, elektronika, energeticky náročné priemyselné odvetvia, energia z obnoviteľných zdrojov, zdravotníctvo, mobilita – doprava – automobilový priemysel, hospodárstvo zamerané na blízkosť, sociálne hospodárstvo a civilná bezpečnosť, maloobchod, textil a cestovný ruch.

Posilňovanie otvorenej strategickej autonómie EÚ

Pre EÚ, ktorá je významným dovozcom i vývozcom, je otvorenosť v oblasti obchodu a investícií silnou stránkou a zdrojom rastu a odolnosti. Ochorenie COVID-19 však spôsobilo narušenie globálneho dodávateľského reťazca a viedlo v Európe k nedostatku určitých kritických výrobkov. Preto musíme našu otvorenú strategickú autonómiu v kľúčových oblastiach ďalej zlepšovať, ako už bolo stanovené v priemyselnej stratégii EÚ z roku 2020.
Komisia navrhuje:

Diverzifikované medzinárodné partnerstvá: aby sa zabezpečilo, že obchod a investície budú naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri budovaní našej hospodárskej odolnosti.
Priemyselné aliancie môžu byť tiež vhodným nástrojom na urýchlenie činností, ku ktorým by inak nedošlo, a miestom, ktoré pomáha prilákať súkromných investorov, aby otvorene, transparentne a plne v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch. Majú zároveň potenciál vytvárať pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú platformu, ktorá bude v zásade široká a otvorená a bude venovať osobitnú pozornosť inkluzívnosti pre startupy a MSP. Komisia pripravuje spustenie aliancie pre procesory a polovodičové technológie a aliancie pre priemyselné dáta, pokročilé a cloudové technológie, pričom zvažuje aj vytvorenie aliancie pre kozmické nosné rakety a aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.
Monitorovanie strategických závislostí: uverejnenie prvej správy, v ktorej sa analyzujú strategické závislosti EÚ. V správe sa identifikuje 137 výrobkov v citlivých ekosystémoch, v prípade ktorých je EÚ do veľkej miery závislá od zahraničných zdrojov.

Analýza strategických závislostí

137 výrobkov v citlivých ekosystémoch, v prípade ktorých je EÚ vysoko závislá od zahraničných dodávateľov, z celkového počtu 5 200 analyzovaných výrobkov.
Tieto výrobky predstavujú 6 % hodnoty všetkých výrobkov dovážaných do Európy.
Viac ako polovica týchto závislostí má pôvod v Číne, za ktorou nasleduje Vietnam a Brazília.
34 výrobkov je zraniteľnejších, pričom v prípade týchto výrobkov registrujeme nízky potenciál diverzifikácie a ich nahradenia výrobou v EÚ. Patria sem rozličné suroviny a chemické látky, ktoré sa používajú v energeticky náročných priemyselných odvetviach a zdravotníctve.
Tieto výrobky predstavujú 0,6 % hodnoty všetkých výrobkov dovážaných do Európy.

Správa obsahuje aj hĺbkovú analýzu šiestich strategických oblastí, v ktorých EÚ vykazuje závislosť:

suroviny,
batérie,
účinné farmaceutické látky,
vodík,
polovodiče,
cloudové a pokročilé technológie.

Urýchľovanie dvojakej transformácie

Priemyselná stratégia z roku 2020 obsahovala zoznam opatrení na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, z ktorých mnohé už boli prijaté alebo spustené. Pandémia však drasticky ovplyvnila rýchlosť a rozsah tejto transformácie. Spoločnosti, ktoré sa usilujú o udržateľnosť a digitalizáciu, budú s veľkou pravdepodobnosťou patriť medzi lídrov zajtrajška.

V snahe urýchliť dvojakú transformáciu Komisia navrhla:

Spôsoby transformácie
Možné spôsoby transformácie sa vypracujú v spolupráci s priemyslom a zainteresovanými stranami, pričom v týchto dokumentoch sa budú identifikovať opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dvojakej transformácie, a do podrobnosti sa rozpracuje rozsah transformácie, jej prínosy a podmienky, ktoré na ňu budú potrebné.
Viacnárodné projekty
V snahe podporovať úsilie o oživenie hospodárstva a vyvinúť digitálne a zelené kapacity bude Komisia podporovať členské štáty v rámci spoločných projektov, ktorých cieľom bude maximalizovať investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Analýza sektora výroby ocele
S cieľom zabezpečiť čistý a konkurencieschopný oceliarsky priemysel Komisia analyzuje a rieši výzvy tohto odvetvia.

Partnerstvá v rámci programu Horizont Európa
Spájanie súkromných a verejných finančných prostriedkov na financovanie výskumu a inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov.
Všadeprítomná, prístupná a cenovo dostupná dekarbonizovaná energia
Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na urýchlení investícií do obnoviteľných zdrojov energie a sietí, ako aj na riešení prekážok.