Podľa novej správy EÚ dosiahla pokrok v oblasti právneho štátu, ale je potrebné prijať ďalšie opatrenia

Právny štát je základným kameňom našich demokracií. Zároveň je nepostrádateľný pre budúcnosť našich hospodárstiev a bezpečnosť Európy. Európska komisia vo svojej poslednej výročnej správe o právnom štáte skúma vývoj v oblasti právneho štátu vo všetkých krajinách EÚ, ako aj v štyroch krajinách zapojených do procesu rozširovania – Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch správa je výsledkom úzkeho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a so zainteresovanými stranami zameraného na posilnenie právneho štátu. Jej zistenia sú dôležitým stimulom pre reformu.

V tohtoročnej správe sa potvrdzuje, že v mnohých krajinách EÚ, v ktorých sa uskutočnili dôležité reformy v štyroch kľúčových oblastiach: spravodlivosť, boj proti korupcii, sloboda médií a inštitucionálny systém bŕzd a protiváh, došlo k pozitívnemu vývoju. Niektoré krajiny EÚ stále čelia výzvam a v niektorých z nich je situácia vážna. Celkovo je však záväzok posilňovať právny štát naďalej silný, pričom bola zavedená značná časť odporúčaní uvedených v správe z roku 2024. 

Keďže má právny štát veľký význam pre podniky pôsobiace cezhranične, v správe na rok 2025 sa zdôrazňujú otázky, ktoré priamo súvisia s riadnym fungovaním jednotného trhu, ako je riadna tvorba právnych predpisov a pravidlá verejného obstarávania. 

Hlavné zistenia

• Justičné systémy – mnohé krajiny EÚ pokročili v reformách súdnictva vrátane posilnenia nezávislosti súdnych rád, dodatočných záruk pri vymenúvaní sudcov a autonómie prokurátorov. Mnohé krajiny však vykazujú tlak na zdroje pre justičné systémy, čo má vplyv na kvalitu a efektívnosť justície. V krajinách zapojených do procesu rozširovania je potrebné riešiť neprimerané ovplyvňovanie a pokusy o oslabenie nezávislosti sudcov.
• Protikorupčné rámce – viaceré krajiny EÚ vypracovali nové protikorupčné stratégie a posilnili svoje inštitucionálne kapacity napríklad tým, že navýšili prostriedky pre orgány presadzovania práva, prokuratúru a súdnictvo. Na posilnenie preventívnych rámcov sú však stále potrebné ďalšie opatrenia. Krajiny zapojené do procesu rozširovania dosiahli pokrok v posilňovaní právnych a inštitucionálnych rámcov, ale musia zlepšiť vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie.
• Sloboda a pluralita médií – v krajinách EÚ prebiehajú reformy, ktoré majú zosúladiť vnútroštátne právne predpisy s novými pravidlami podľa európskeho aktu o slobode médií. V kontexte pretrvávajúcich hrozieb sa čoraz väčšia pozornosť venuje bezpečnosti a ochrane novinárov. Okrem toho sú potrebné ďalšie opatrenia na riešenie obáv týkajúcich sa bezpečnosti novinárov, ako aj na zlepšenie záruk nezávislosti niektorých regulačných orgánov pre médiá a verejnoprávnych médií, zvýšenie transparentnosti ich vlastníctva a zvýšenie spravodlivosti a transparentnosti pri prideľovaní štátnej reklamy. V krajinách zapojených do procesu rozširovania existujú aj obavy v súvislosti s politizáciou mediálnych regulačných orgánov a vymenúvaním vedenia vysielateľov
• Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh – vo viacerých krajinách EÚ prebiehajú reformy, ktorých cieľom je okrem iného zapojiť zainteresované strany do legislatívneho procesu a zlepšiť kvalitu právnych predpisov. V niekoľkých krajinách EÚ pretrvávajú prekážky súvisiace s požiadavkami na financovanie alebo registráciu organizácií občianskej spoločnosti. V niektorých krajinách EÚ čelia organizácie občianskej spoločnosti vážnym výzvam, podliehajú nadmerným finančným obmedzeniam či kontrolám a sú nedostatočne chránené. V krajinách zapojených do procesu rozširovania obmedzujú inkluzívnu správu vecí verejných problematické legislatívne procesy a neúčinné verejné konzultácie.
• Rozmer jednotného trhu – v tohtoročnej správe sa kladie osobitný dôraz na otázky, ktoré môžu ovplyvniť riadne fungovanie jednotného trhu alebo formovať podnikateľské prostredie, ako je riadna tvorba právnych predpisov, pravidlá verejného obstarávania a stabilita regulačného prostredia.

Komisia vyzvala Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecnej rozprave a rozprave o jednotlivých krajinách a aby využili príslušné odporúčania na ďalšie preskúmanie toho, ako možno dosiahnuť konkrétny pokrok. Komisia zároveň vyzvala národné parlamenty, občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany, aby pokračovali vo vnútroštátnom aj celoeurópskom dialógu o právnom štáte, do ktorého by mali byť vo väčšej miere zapojení aj občania.

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte za rok 2025

Správa o právnom štáte za rok 2025 – otázky a odpovede

Ochrana našej demokracie, presadzovanie našich hodnôt

Tlačová správa: Správa o právnom štáte za rok 2025: dôležitosť právneho štátu pre európsku demokraciu, bezpečnosť a hospodárstvo