Digitálnu transformáciu Európy usmerňuje politický program Digitálne desaťročie s konkrétnymi cieľmi a cieľmi do roku 2030:
Odborníci na IKT: 20 miliónov + rodová konvergencia
Základné digitálne zručnosti: min. 80 % populácie
Zavádzanie technológií: 75 % spoločností v EÚ využíva cloud/AI/veľké dáta
Inovátori: rozvíjanie rozširujúcich sa podnikov a financovanie, aby sa počet tzv. jednorožcov v EÚ zdvojnásobil
Neskorí osvojitelia: viac ako 90 % MSP dosahuje aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity
Pripojiteľnosť: gigabitové pripojenie pre každého
Špičkové polovodiče: zdvojnásobiť podiel EÚ na celosvetovej produkcii
Dáta – edge a cloud: 10 000 klimaticky neutrálnych bezpečných okrajových uzlov
Výpočtová technika: prvý počítač s kvantovým zrýchlením
Kľúčové verejné služby: 100 % online
Elektronické zdravotníctvo: 100 % občanov s prístupom k zdravotným záznamom
Digitálna identita: 100 % občanov s prístupom k digitálnej identifikácii
Politický program Digitálne desaťročie
V politickom programe Digitálne desaťročie do roku 2030 sa stanovuje ročný cyklus spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov a zámerov. Tento rámec riadenia vychádza z ročného mechanizmu spolupráce, do ktorého sa zapája Komisia a členské štáty.
Tento mechanizmus spolupráce pozostáva:
- zo spoločného transparentného a štruktúrovaného monitorovacieho systému založeného na indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý slúži na meranie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov do roku 2030;
- z výročnej správy, v ktorej Komisia hodnotí pokrok a odporúča niektoré opatrenia. Prvá výročná správa o stave digitálneho desaťročia bola zverejnená v septembri 2023;
- zo strategických plánov digitálneho desaťročia vydaných každé dva roky, v ktorých členské štáty uvádzajú prijaté alebo plánované politiky a opatrenia na podporu cieľov do roku 2030;
- z Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru, či je mechanizmus na podporu vykonávania viacnárodných projektov.
Komisia vypracovala trajektórie na úrovni EÚ. V základných trajektóriách sa uvádza, ako bude EÚ napredovať podľa súčasných trendov. Predpokladané trajektórie načrtávajú, ako by sa malo každý rok napredovať, aby bolo možné splniť ciele do roku 2030. Rozdiel medzi odhadovanými trendmi a ideálnym spôsobom realizácie umožní Komisii monitorovať proces odhaľovania možných nedostatkov.
Do roku 2026 Komisia ciele preskúma, aby zohľadnila technologický, hospodársky a spoločenský vývoj.
Viacnárodné projekty
V záujme dosiahnutia týchto digitálnych cieľov Európska komisia urýchli a uľahčí spustenie viacnárodných projektov – veľkých projektov, ktoré by žiaden členský štát nemohol rozvíjať samostatne.
Tieto projekty by mohli:
- kombinovať investície z rozpočtu EÚ (vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti), členských štátov a súkromného sektora,
- riešiť nedostatky v identifikovaných kritických kapacitách EÚ,
- prispieť k prepojenému, interoperabilnému a bezpečnému digitálnemu jednotnému trhu.
Komisia určila počiatočný zoznam viacnárodných projektov. V zozname figurujú investičné oblasti, ako sú napríklad dátová infraštruktúra, nízkopríkonové procesory, komunikačné siete 5G, vysokovýkonná výpočtová technika, bezpečná kvantová komunikácia, verejná správa, blockchain, centrá digitálnych inovácií, digitálne zručnosti a kybernetická bezpečnosť.
Prvá správa o vykonávaní viacnárodných projektov bola uverejnená v septembri 2023.
Digitálne práva a zásady
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podpísala 15. decembra 2022 spolu s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou a českým predsedom vlády Petrom Fialom za rotujúce predsedníctvo Rady Európsku deklaráciu o digitálnych právach a zásadách.
Vyhlásenie, ktoré Komisia navrhla v januári 2022, je záväzkom EÚ týkajúcim sa bezpečnej a udržateľnej digitálnej transformácie, ktorej stredobodom pozornosti sú ľudia, a to v súlade so základnými hodnotami a základnými právami EÚ.
Digitálne technológie by mali chrániť práva ľudí, podporovať demokraciu a zaistiť, aby všetci aktéri v digitálnej oblasti konali zodpovedne a bezpečne. EÚ tieto hodnoty podporuje na celom svete.
Ľudia by mali mať k dispozícii spravodlivé online prostredie, byť chránení pred nezákonným a škodlivým obsahom a mať silnejšie postavenie pri interakcii s novými a vyvíjajúcimi sa technológiami, ako je umelá inteligencia.
Digitálne prostredie by malo byť bezpečné a zabezpečené. Všetci používatelia – od detí po seniorov – by mali byť chránení a uvedomelí.
Technológia by mala ľudí zjednocovať, nie rozdeľovať. Každý by mal mať prístup k internetu, digitálnym zručnostiam, digitálnym verejným službám a k spravodlivým pracovným podmienkam.
Občania by mali mať možnosť zapojiť sa do demokratického procesu na všetkých úrovniach a mať kontrolu nad vlastnými údajmi.
Digitálne zariadenia by mali podporovať udržateľnosť a zelenú transformáciu. Ľudia musia vedieť o vplyve používaných zariadení na životné prostredie a ich spotrebe energie.
Digitálne práva a zásady uvedené vo vyhlásení doplnia existujúce práva, ako sú práva zakotvené v Charte základných práv EÚ, a právne predpisy v oblasti ochrany údajov a súkromia. Poskytnú občanom referenčný rámec v oblasti ich digitálnych práv, ako aj usmernenie pre členské štáty EÚ a spoločnosti pre prácu s novými technológiami. Majú slúžiť na to, aby bol každý v EÚ schopný vyťažiť z digitálnej transformácie čo najviac.
Prvé posúdenie vykonávania digitálnych zásad sa uvádza v správe o stave digitálneho desaťročia v roku 2023.
Komisia uskutoční aj každoročný prieskum Eurobarometra s cieľom monitorovať následné opatrenia v členských štátoch. Prvý takýto prieskum Eurobarometra bol uverejnený v júni 2023.