Existujúce projekty
Zo súčasného programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 sa vyčlenili značné zdroje na overovanie pravdivosti informácií v médiách a na sociálnych médiách. Sociálne monitorovacie stredisko pre dezinformácie a analýzu sociálnych médií (SOMA) spolu s inými projektmi financovanými EÚ (PROVENANCE, SocialTruth, EUNOMIA, WeVerify) umožňuje sociálnym médiám pochopiť ich vlastnú dynamiku a vzťahy medzi sociálnymi médiami a inými sektormi.
Monitorovacie stredisko už zhromaždilo značný počet zdrojov a analýz týkajúcich sa „infodémie“ súvisiacej s koronavírusom a ďalšie poznatky o dezinformáciách. Tieto navrhované riešenia majú formu rôznych druhov projektov vrátane: platformy na overovanie obsahu, nástrojov na overovanie faktov, metodiky na posudzovanie sociálno-ekonomického vplyvu dezinformácií, stratégií a opatrení na zvýšenie mediálnej gramotnosti, analýzu právnych prekážok a aspektov samoregulácie v rámci komunít, a databázy poznatkov o dezinformáciách.
Projekt HERoS napríklad zvyšuje efektívnosť reakcie na epidémiu vírusu. Jeho cieľom je pomôcť osobám, ktoré sa zaoberajú reakciou na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, prijímať informované rozhodnutia. Na tento účel sa v rámci projektu vyvíja nová metóda kategorizácie a filtrovania informácií zo sociálnych médií s cieľom lepšie bojovať proti nepodloženým a mylným informáciám.
Činnosti viacerých iných prebiehajúcich projektov v rámci programu Horizont 2020 (spoločenská výzva 6 a časť Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť) sa upravili tak, aby sa zaoberali aj koronavírusom. Napríklad v rámci projektu Co-Inform, ktorý sa zameriava na vývoj nástrojov na podporu kritického myslenia a digitálnej gramotnosti v prospech lepšie informovanej spoločnosti, sa už uverejnila správa o mylných informáciách v súvislosti s ochorením COVID-19. Projekt QUEST, ktorý sa zaoberá kvalitou a účinnosťou šírenia informácií o vede a technológiách, sa prirodzene zameral na rôzne aspekty šírenia informácií o vede v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom. V rámci projektu TRESCA, ktorý sa zameriava na zvyšovanie dôvery vo vedu a inovácie prostredníctvom inovačných komunikačných postupov medzi vedeckými výskumnými pracovníkmi, novinármi a tvorcami politík, sa analyzovali aj základné postupy digitálnej hygieny na zastavenie mylných informácií.
V rámci projektu FANDANGO financovaného z programu Horizont 2020 sa zhromažďujú a overujú rôzne typológie spravodajských údajov, mediálnych zdrojov, sociálnych médií a otvorených dát s cieľom odhaľovať falošné správy a zabezpečiť efektívnejšiu a spoľahlivejšiu komunikáciu pre všetkých európskych občanov. Jeho zámerom je prelomiť bariéry interoperability údajov s cieľom zabezpečiť jednotné techniky a integrovanú platformu veľkých dát a pomôcť tradičným mediálnym odvetviam čeliť novému hospodárstvu spravodajských dát vďaka lepšej transparentnosti v rámci koncepcie zodpovedného výskumu a inovácií.
Európska rada pre výskum (ERC) podporuje teoretické práce ako napr. preskúmanie, ktoré uskutočnil Phil Howard, riaditeľ Oxfordského inštitútu pre internet a príjemca grantu ERC pre konsolidátorov na projekt COMPROP, na tému „Počítačová propaganda: preskúmanie vplyvu algoritmov a botov na politické diskusie v Európe.“ Pri hľadaní možných riešení uplatňuje najlepšie metódy v oblasti sociálnych a počítačových vied. O jeho výskume sa už písalo na webových stránkach ERC a bol predstavený aj v rámci série ERCTalks. Spolu so svojím tímom vedie týždenné brífingy o mylných informáciách týkajúcich sa koronavírusu a nedávno poskytol rozhovor o dezinformáciách v súvislosti s pandémiou spôsobenou koronavírusom. Práca Jasona Reiflera, profesora na Univerzite v Exeteri a príjemcu grantu pre konsolidátorov na projekt DEBUNKER, s názvom „Mylné predstavy v politike, zdraví a vo vede: príčiny, následky a hľadanie riešení“ bola uverejnená v tomto článku.
Projekt FARE bojuje proti šíreniu falošných správ tým, že poskytuje teoretický rámec na tvorbu testovateľných predpovedí. V rámci toho projektu sa bude rozvíjať multidisciplinárny výskum, ktorý nám umožní lepšie pochopiť rozhodovací proces a chyby, ktorých sme sa dopustili v oblasti falošných správ, a to za pomoci experimentálnych a počítačových techník (veľké dáta a systémy komplexnosti).
Európska rada pre výskum takisto podporuje projekty založené na overovaní koncepcií, napríklad projekt GoodNews, ktorý na odhaľovanie falošných správ uplatňuje technológiu hĺbkového učenia. Jeho cieľom je vybudovať technologickú kapacitu na algoritmické odhaľovanie falošných správ na sociálnych médiách pomocou novej paradigmy. Namiesto tradičného prístupu k analýze spravodajského obsahu bude analyzovať vzorce šírenia správ na sociálnych sieťach. Algoritmické jadro tohto projektu je založené na novej triede geometrických algoritmov hĺbkového učenia vyvinutých v rámci projektu LEMAN (Learning on Manifolds and Graphs).
Európska rada pre inovácie zorganizovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ programovací maratón #EUvsVirus, ktorého účelom bolo prepojiť občiansku spoločnosť, inovátorov, partnerov a investorov v celej Európe s cieľom vyvíjať inovatívne riešenia problémov súvisiacich s koronavírusom. Predkladatelia riešení v rámci výziev na zmiernenie šírenia falošných správ boli pozvaní na tzv. matchaton, ktorý Európska rada pre inováciu zorganizovala 22. 25. mája 2020 s cieľom mobilizovať finančné prostriedky. Európska rada pre inováciu predtým podporila aj spoločnosti vyvíjajúce poloautomatické systémy na odhaľovanie falošných správ ako Truthcheck a Newtral.
Druhá výzva na vyjadrenie záujmu týkajúca sa pandémie spôsobenej koronavírusom v rámci programu Horizont 2020 sa zaoberala „Behaviorálnymi, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami reakcie na pandémiu“. Z piatich vybraných projektov sa v rámci projektu COVINFORM venuje pozornosť dezinformáciám a mylným informáciám súvisiacim s ochorením COVID-19. V projekte sa určia a posúdia opatrenia na predchádzanie mylným informáciám, dezinformáciám, nesprávnym informáciám, falošným správam a konšpiračným teóriám a sformulujú sa odporúčania na boj proti nim. Bude sa v ňom zároveň analyzovať aj vplyv dezinformácií a digitálnej komunikácie na duševné zdravie a pohodu rôznych skupín a bude sa pomáhať k pochopeniu tohto vplyvu.
V rámci posledných výziev programu Horizont 2020 sa začiatkom roka 2021 začali realizovať tri projekty týkajúce sa transformácie európskeho mediálneho prostredia. Rozsah pôsobnosti navrhovanej výzvy, ktorý bol definovaný ešte pred vznikom pandémie koronavírusu, si okrem iných aspektov vyžadoval najmä preskúmanie úlohy médií vrátane sociálnych médií, jazyka, generovania správ a nových fenoménov, ako sú falošné správy. Tieto projekty, ktoré síce priamo nesúvisia s pandémiou, prispejú k boju proti dezinformáciám, a to analýzou kľúčovej sociálno-kultúrnej a politickej úlohy médií a ich vplyvu na vývoj európskeho politického a kultúrneho priestoru.
Iné existujúce nástroje
Platforma pre informácie o epidémiách z otvorených zdrojov údajov, ktorá je výsledkom spolupráce medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou a Spoločným výskumným centrom (JRC), bola navrhnutá tak, aby umožnila rýchlo identifikovať potenciálne hrozby pre verejné zdravie pomocou informácií zo spravodajstva médií. Koncom decembra minulého roku pomohla Svetovej zdravotníckej organizácii odhaliť prvé ohnisko koronavírusu vo Wuhane a od vtedy sa používala na sledovanie šírenia tohto ochorenia na celom svete. Vychádza zo zdravotníckeho informačného systému pre monitorovanie európskych médií (MEDISYS) v rámci JRC, ktorý denne zhromažďuje až 120 000 článkov súvisiacich s pandémiou spôsobenou koronavírusom denne.
Väčšina falošných správ používa také slová a výrazy, ktoré majú zámerne vyvolať pocity strachu a úzkosti. Spoločné výskumné centrum vyvinulo program strojového učenia s názvom Misinfo Classifier na identifikáciu vzorcov v jazyku, najmä jeho „prenikavosti“, s cieľom odhaliť, či môže ísť o falošnú správu alebo nie. Nástroj v súčasnosti využíva Komisia a Európsky parlament a sprístupní sa renomovaným organizáciám, ktoré sa zaoberajú overovaním faktov.
Ďalším softvérom, ktorý používa Európska komisia a Európsky parlament, je nástroj Social Rumour. Identifikuje účty na Twitteri, ktoré uverejňujú odkazy na známe pochybné zdroje informácií. Následne monitoruje ďalšie odkazy uverejňované na týchto účtoch s cieľom identifikovať nové argumenty na sociálnych médiách. Aj tento softvér bude sprístupnený renomovaným organizáciám zaoberajúcim sa overovaním faktov.
Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) je projekt, ktorý podporuje nezávislú komunitu pracujúcu v boji proti dezinformáciám. Umožní vytvorenie cezhraničnej a multidisciplinárnej komunity nezávislých overovateľov faktov a akademických výskumníkov, ktorá bude spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami na identifikácii, analýze a odhaľovaní potenciálnych dezinformačných hrozieb. EDMO v spolupráci s online platformami vytvorí bezpečný rámec, ktorý sa bude riadiť zásadami ochrany súkromia a umožní akademickým výskumným pracovníkom prístup k údajom online platforiem. EDMO bude okrem toho poskytovať technickú podporu a poradenstvo Skupine európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) pri monitorovaní politík online platforiem podľa Kódexu postupov proti dezinformáciám a/alebo budúcich regulačných rámcov. EDMO je v prevádzke od 1. júna 2020. Toto zmluvné konzorcium vedie Európsky univerzitný inštitút (EUI).
Komisia nedávno oznámila výsledky výzvy na predkladanie návrhov, z ktorej budú poskytnuté granty v celkovej výške 11 miliónov EUR na zriadenie 8 regionálnych uzlov EDMO v rôznych členských štátoch a zabezpečenie ich prepojenia s centrálnou infraštruktúrou. Centrá začnú fungovať najneskôr v lete 2021 a budú pokrývať Írsko, Belgicko, Česko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, ako aj Nórsko (EHP).
Nadchádzajúce výzvy a projekty
V rámci programu Horizont Európa, ktorý je ďalším rámcovým programom pre výskum a inovácie, sa v rámci prvých pracovných programov zmobilizuje približne 60 miliónov EUR na výskum v oblasti boja proti dezinformáciám vo všeobecnosti, pričom sa budú určité osobitné aspekty týkať dezinformácií súvisiacich s pandémiou. Klaster 2 „Kultúra, kreativity a inkluzívna spoločnosť“ bude zahŕňať príslušné témy pre výskum v oblasti dezinformácií, rastúceho významu silného a nezávislého mediálneho priestoru a boj proti falošným správam v čase po kríze spôsobenej koronavírusom. Témy plánované na roky 2021 – 2022 môžu zahŕňať výskum týkajúci sa:
- politickej úlohy starších i nových médií, skúmanie toho, ako presadzovať žurnalistické štandardy a podporovať demokraciu prostredníctvom kvalitných médií,
- vplyvu online sociálnych sietí a nových médií na individuálne a kolektívne správanie, názory a hodnoty,
- dezinformácií a mechanizmov súvisiacich s pandémiou, ktoré treba riešiť v kontexte politiky a správy vecí verejných vo svete po skončení pandémie.
Z klastrov 3 „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“ a 4 „Digitalizácia, priemysel a vesmír“ sa bude financovať aj výskum v oblasti boja proti dezinformáciám a falošným správam a zvyšovania dôvery v digitálny svet a v oblasti umelej inteligencie v boji proti dezinformáciám.