Rusko musí niesť zodpovednosť

Porušenia medzinárodného práva

EÚ je pevne odhodlaná zabezpečiť, aby žiadne medzinárodné zločiny spáchané na a proti Ukrajine nezostali nepotrestané.

Zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocída a zločin agresie sa považujú za najzávažnejšie porušenia medzinárodného práva, ktoré sa nazývajú aj najzávažnejšími medzinárodnými trestnými činmi alebo masovými zverstvami.

Ukrajina vyšetruje viac ako 196 000 prípadov zločinov podľa medzinárodného práva a existuje podozrenie, že ich skutočný počet je ešte vyšší.

Stíhanie ruských zločinov na Ukrajine

V záujme jednoduchšej koordinácie pri zhromažďovaní dôkazov podporila Komisia zriadenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine, ktoré je súčasťou existujúceho spoločného vyšetrovacieho tímu v rámci Eurojustu. Centrum podporuje koordináciu vnútroštátnych vyšetrovaní zločinu agresie voči Ukrajine.

Komisia takisto naďalej podporuje existujúce mechanizmy tým, že:

• od začiatku invázie podporila pôsobenie Medzinárodného trestného súdu sumou viac ako 10 miliónov eur,
• podporila ukrajinskú generálnu prokuratúru, a to sumou viac ako 6 miliónov eur na IT a vybavenie, a v rámci poradnej skupiny EÚ, USA a Spojené kráľovstvo pre masové zverstvá vytvorila poradnú misiu EÚ,
• pripravila Eurojust na jeho úlohu: vďaka zmene nariadenia o Eurojuste môže táto agentúra bezpečne uchovávať a analyzovať dôkazy týkajúce sa zločinov podľa medzinárodného práva v novej databáze,
• podporuje Eurojust a Europol, ktoré pôsobia ako koordinačné centrá pre vnútroštátne vyšetrovania vedené členskými štátmi EÚ,
• koordinuje činnosť s medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti a globálnu reakciu. 

Stíhanie zločinu agresie

Zločin agresie je vo všeobecnosti spáchaný najvyšším politickým a vojenským vedením jednej krajiny proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti inej krajiny. K zločinom agresie patrí invázia, vojenská okupácia, anexia použitím sily, bombardovanie a vojenská blokáda prístavov – všetky tieto činy Rusko spáchalo.

Keďže Rusko nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, nemá tento súd v súčasnej situácii právomoc rozhodovať o zločine agresie. Komisia a vysoká predstaviteľka podporujú diskusie v rámci „hlavnej skupiny“ o zriadení osobitného tribunálu na stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine.

V máji 2025 sa medzinárodná koalícia vrátane Komisie, vysokej predstaviteľky, Rady Európy a Ukrajiny dohodli na vytvorení osobitného tribunálu v rámci Rady Európy.  

V júni 2025 Ukrajina a Rada Európy podpísali dohodu o vytvorení osobitného tribunálu. Jeho úlohou bude brať ruských politických a vojenských lídrov na zodpovednosť za trestný čin agresie. 

Náhrada spôsobenej škody

EÚ je odhodlaná zaručiť Ukrajine a jej obyvateľom plnú náhradu za škody spôsobené ruskou agresiou. Na tento účel sa EÚ pripojila k registru škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine – pôvodne ako pridružený člen a od júla 2024 ako plnohodnotný účastník. Ako účastník EÚ podporuje register vo forme ročného príspevku a účasti na zasadnutiach konferencie účastníkov.

Cieľom tohto registra vytvoreného v rámci Rady Európy je zhromažďovať informácie o oprávnených žiadostiach o náhradu škody, straty alebo ujmy súvisiacej s ruskou agresiou na Ukrajine a proti Ukrajine. Kategórie škôd zahŕňajú materiálne škody, fyzickú a duševnú ujmu, nútené vysídlenie a stratu rodinných príslušníkov.

V druhej fáze sa zriadi Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu, ktorá bude rozhodovať o nárokoch zapísaných v registri a určovať výšku náhrady škody, ktorú má Rusko zaplatiť. 

Únia sa spolu s viac ako 50 delegáciami zúčastnila na rokovaniach o návrhu dohovoru, ktorým sa zriaďuje Komisia pre posudzovanie nárokov, ktoré boli úspešne ukončené v septembri 2025. V decembri 2025 dôjde k prijatiu dohovoru, ktorý bude otvorený na podpis pre Úniu a zainteresované štáty. 

V marci 2022 po začatí ruskej agresie voči Ukrajine zriadila Komisia osobitnú skupinu pod názvom Freeze and Seize (zmraziť a zaistiť). Cieľom tejto osobitnej skupiny je zabezpečiť účinnejšie vykonávanie reštriktívnych opatrení EÚ, predovšetkým zmrazenia aktív, najmä prostredníctvom trestného práva.

Osobitná skupina, ktorú riadi Komisia, umožňuje členským štátom, ako aj agentúram a orgánom EÚ – Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúre – spolupracovať pri vykonávaní reštriktívnych opatrení EÚ a bojovať proti ich porušovaniu.

Osobitná skupina úzko spolupracuje s medzinárodnými partnermi vrátane ukrajinských orgánov a orgánov z krajín G7.

Interdisciplinárny prístup skupiny viedol k vývoju nových nástrojov presadzovania práva, napríklad dobrovoľného samonahlasovania porušenia sankcií zahrnutých do 13. balíka sankcií alebo smernice (EÚ) 2024/1226 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie, ktorá bola prijatá v apríli 2024.

Na základe informácií, ktoré poskytla táto osobitná skupina, Eurojust pravidelne porovnáva zoznam jednotlivcov a spoločností, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ, so svojimi údajmi o prebiehajúcich prípadoch. Europol spustil operáciu OSCAR, ktorá porovnáva sankčné zoznamy EÚ s dostupnými operačnými údajmi, s cieľom identifikovať prepojenia na organizovanú trestnú činnosť a pranie špinavých peňazí a pomôcť vypátrať a zaistiť majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. Doteraz boli zaistené aktíva vo výške viac ako 2 miliardy eur.

Odstraňovanie právnych medzier

Kým ruská agresia voči Ukrajine stále trvá, je mimoriadne dôležité, aby sa sankcie EÚ uplatňovali v plnej miere a aby sa ich porušovanie nevyplácalo. Sprísňujeme právne predpisy EÚ s cieľom:

• posilniť pravidlá EÚ v oblasti konfiškácie a vymáhania majetku,
• harmonizovať porušenia sankcií a tresty za porušenie sankcií EÚ,
• zaviesť pre všetky osoby, na ktoré sa sankcie EÚ vzťahujú, povinnosť zverejniť svoje aktíva v EÚ.

Cieľom je posilniť odrádzajúci účinok sankcií EÚ a poskytnúť členským štátom právne nástroje na konfiškáciu čoraz väčšieho počtu aktív, ak sú spojené s trestnými činmi.

Obnova Ukrajiny

V EÚ sú imobilizované aktíva Centrálnej banky Ruska v hodnote vyše 210 miliárd eur.

EÚ prijala niekoľko opatrení na využitie mimoriadnych príjmov zo správy ruských štátnych aktív imobilizovaných v EÚ.

V roku 2024 zaviedla tzv. model neočakávaných príspevkov, ktorý umožňuje použiť tieto príjmy na ďalšiu podporu Ukrajiny.

Okrem toho EÚ po samite G7 v júni 2024 prijala právne predpisy potrebné na zavedenie modelu úverov pre Ukrajinu urýchľujúcich využitie mimoriadnych príjmov (úverov ERA). Tento model umožní použiť tieto mimoriadne príjmy na splatenie úveru vo výške 45 miliárd eur, ktorý Ukrajine poskytli partneri zo skupiny G7. Príspevok EÚ na tento program bude predstavovať 18 miliárd EUR a Ukrajine sa poskytne v tranžiach nového úveru na makrofinančnú pomoc do konca roku 2025. 

^{Posledná aktualizácia: 22. augusta 2025}