Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila európskemu a svetovému hospodárstvu obrovský otras. Kríza spôsobená koronavírusom bola pre európske hospodárstvo a život občanov v EÚ veľkou výzvou. Počas tejto zdravotnej krízy bolo nevyhnutné chrániť tie najdôležitejšie odvetvia nášho hospodárstva, podniky a pracovníkov.
Komisia prijala okamžité opatrenia na zmiernenie hospodárskeho vplyvu pandémie tým, že povolila rázne opatrenia zo strany členských štátov, ako aj prostredníctvom núdzových hospodárskych opatrení a iniciatív na pomoc pracovníkom a zamestnávateľom a podporu hospodárstva počas krízy. Komisia popri riešení okamžitých potrieb reagovala na hospodársky otras aj bezprecedentným plánom obnovy prostredníctvom investícií a reforiem – nástrojom NextGenerationEU, ktorý bol prijatý spolu s viacročným rozpočtom EÚ na roky 2021 – 2027.
Ochrana podnikov a zamestnanosti
Komisia zaviedla opatrenia a nástroje na ochranu pracovných miest a pracovníkov postihnutých pandémiou COVID-19.
Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), ktorého cieľom bolo zachovať príjmy pracovníkov a udržať podniky.
Od roku 2020 poskytol podporu približne 31,5 miliónom zamestnancov a viac ako 2,5 miliónom firiem v 19 prijímajúcich členských štátoch.
Opatrenia EÚ na podporu zamestnanosti mladých ľudí, posilnenie postavenia mladých ľudí ako hnacej sily digitálneho a ekologického hospodárstva.
Výsledkom bola posilnená záruka pre mladých ľudí, modernizovaný európsky rámec pre odborné vzdelávanie a prípravu a obnovený impulz pre učňovskú prípravu. Systém záruky pre mladých ľudí pomohol od roku 2014 už viac ako 36 miliónom mladých ľudí získať ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy a/alebo stáží.
Zhmotnenie zásad tohto piliera do konkrétnych opatrení pre občanov.
Uvedený plán obsahuje hlavné ciele, ktoré má EÚ dosiahnuť do roku 2030 – konkrétne zamestnávať aspoň 78 % ľudí vo veku 20 – 64 rokov, zabezpečiť, aby bolo do odbornej prípravy každý rok zapojených 60 % všetkých dospelých, a znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov.
Ochrana malých a stredných podnikov
Hospodárske dôsledky krízy spôsobenej koronavírusom na európske hospodárstvo sa v jednotlivých odvetviach a podnikoch líšili.
Na podporu malých a stredných podnikov (MSP), ktoré predstavujú základ hospodárstva EÚ, vypracovala Komisia spolu so skupinou Európskej investičnej banky komplexný balík, ktorý získal podporu aj z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Napríklad na nástroj na poskytovanie záruk za úvery v rámci programu COSME bolo z EFSI bolo presmerovaných 714 miliónov EUR. Vďaka tomu mohol Európsky investičný fond (EIF) motivovať banky k tomu, aby poskytli likviditu MSP postihnutým krízou spôsobenou koronavírusom. Používateľom uvedeného nástroja sa poskytla väčšia flexibilita a miera záruky sa zvýšila z 50 na 80 %.
Od konca decembra 2022 pomohla táto podpora poskytnúť likviditu viac ako 180 000 malým a stredným podnikom v celej Európe – vďaka tomu, že presvedčila miestne banky, aby v rámci opatrenia Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) v reakcii na pandémiu COVID poskytli financovanie likvidity vo výške viac ako 10 miliárd EUR.
Podpora regiónov a miestnych komunít prostredníctvom súdržnosti a investícií
Národné, regionálne a miestne komunity boli v prvej línii v boji proti pandémii a jej dôsledkom. Komisia v priebehu niekoľkých týždňov upravila pravidlá politiky súdržnosti tak, aby poskytla členským štátom dodatočnú flexibilitu, likviditu a zjednodušenie, a to prostredníctvom dvoch investičných iniciatív v reakcii na koronavírus: Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus (CRII+). Členské štáty mali možnosť prerozdeliť nevyužité finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti do odvetví, ktoré to najviac potrebujú – zdravotná starostlivosť, podpora podnikania a ochrana zraniteľných skupín ľudí. Hodnota týchto opatrení dosiahla počas prvých 6 mesiacov 13 miliárd EUR, pričom dnes táto suma dosiahla úroveň 24 miliárd EUR. Uvedené opatrenia prispeli k tomu, že sa podniky počas obmedzenia pohybu udržali nad vodou, nemocnice získali zdravotnícke vybavenie a ľudia v znevýhodnených situáciách dostali potrebnú zdravotnú a sociálnu podporu.
Nástroj NextGenerationEU posilnil politiku súdržnosti o ďalších 50 miliárd EUR, a to prostredníctvom novovytvorenej iniciatívy REACT-EU. Tieto prostriedky sa vynaložia na obnovu po pandémii, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať ekologickým a digitálnym prioritám. REACT-EU prispel k oživeniu podnikov, pokroku vo vedeckom výskume a vývoji a k poskytnutiu dostupného vzdelávania, odbornej prípravy a podpory zamestnanosti tým, ktorí to potrebujú. Komisia už počas prvých troch mesiacov schválila viac ako 80 % dostupných finančných prostriedkov na rok 2021.
Dlhodobé iniciatívy na podporu obnovy
Súbežne so zavedením opatrení na zmiernenie hospodárskeho vplyvu pandémie navrhla Komisia balík NextGenerationEU – plán EÚ na to, ako vyjsť z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 silnejšia a odolnejšia.
Ústredným prvkom balíka NextGenerationEU je dočasný nástroj Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Vďaka tomuto nástroju získava Komisia finančné prostriedky cez pôžičky na kapitálových trhoch (emisie dlhopisov v mene EÚ). Tie sú potom k dispozícii členským štátom na realizáciu ambicióznych reforiem a investícií, ktoré:
-
pomôžu zabezpečiť, aby ich hospodárstva a spoločnosti boli udržateľnejšie, odolnejšie a pripravené na zelenú a digitálnu transformáciu v súlade s prioritami EÚ;
-
riešia výzvy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík.
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je zároveň ústredným prvkom vykonávania plánu REPowerEU – reakcie Komisie na sociálno-ekonomické ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené inváziou Ruska na Ukrajinu.
Viacročný rozpočet EÚ aj nástroj NextGeneration EU, ktoré sa opierajú o Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, boli prijaté v decembri 2020. K augustu 2023 bolo vyplatených spolu 153 miliárd EUR z celkovej sumy 723 miliárd EUR (v cenách z roku 2022), ktoré sú k dispozícii v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Projekty financované prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prinášajú hospodárstvam členských štátov a miestnych komunít hmatateľné výsledky v širokej škále oblastí vrátane zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a územnej súdržnosti, udržateľného a inkluzívneho rastu, odolnosti a politík pre ďalšiu generáciu. Príklady projektov vo všetkých členských štátoch sú k dispozícii na webovej stránke Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Komisia 19. marca 2020 prijala dočasný rámec štátnej pomoci v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorý členským štátom umožňuje využívať plnú flexibilitu stanovenú v súvisiacich pravidlách štátnej pomoci EÚ, aby mohli podporiť hospodárstvo počas pandémie koronavírusu. Dočasný rámec umožnil členským štátom, aby poskytli potrebnú a primeranú podporu inak životaschopným podnikom, ktoré boli v dôsledku pandémie ohrozené. Od jeho prijatia schválila Komisia viac ako 1 020 vnútroštátnych schém na základe dočasného rámca, čo podľa odhadov predstavuje schválenú štátnu pomoc vo výške 3 biliónov EUR. V máji 2022 bolo oznámené, že dočasný rámec štátnej pomoci v súvislosti s ochorením COVID-19 sa okrem niektorých výnimiek už po 30. júni 2022 nepredĺži. Týmito výnimkami sú investičné opatrenia a opatrenia na podporu platobnej schopnosti, ktoré zostanú v platnosti až do 31. decembra 2023.
Flexibilita v rámci fiškálnych pravidiel EÚ
Európska komisia 20. marca 2020 prvýkrát aktivovala všeobecnú únikovú doložku Paktu stability a rastu ako súčasť svojej stratégie rýchlej a ráznej reakcie na krízu spôsobenú koronavírusom. Všeobecná úniková doložka umožnila členským štátom prijať opatrenia na primerané riešenie krízy, pričom sa mohli odchýliť od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa bežne uplatňovali v európskom fiškálnom rámci.
Všeobecná úniková doložka bude koncom roka 2023 deaktivovaná. V oznámení Komisie o jarnom balíku európskeho semestra z mája 2022 sa uvádza, že podmienky na deaktiváciu všeobecnej únikovej doložky sa budú od roku 2024 považovať za splnené. Toto posúdenie sa potvrdilo v ročnom prieskume udržateľného rastu z novembra 2022, a to s konštatovaním, že európske hospodárstvo sa vymanilo z obdobia prudkého hospodárskeho poklesu. Obnovilo sa nad predpandemickú úroveň a v súčasnosti prekonalo akútnu fázu otrasu z cien energie spôsobeného vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, hoci pretrváva vysoká miera neistoty.