Prejsť na hlavný obsah
Logo Európskej komisie
Európska komisia

Bezpečnejší a stabilnejší energetický systém

Najväčšie úspechy

Čo sa nám podarilo od roku 2022:

  • znížili sme spotrebu plynu v EÚ o 13 %,
  • prekonali sme závislosť od ruských fosílnych palív,
  • v roku 2025 sme prvýkrát vyrobili viac elektriny z veternej a zo slnečnej energie než z plynu,
  • zaistili sme prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej energii,
  • rýchlo sme zvýšili počet zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov,
  • dovoz ropy sme znížili na 2 %

    z pôvodnej úrovne 43 %,

  • v roku 2025 pokrýval ruský plyn 12 % našich celkovej spotreby,

    čo je pokles z pôvodnej úrovne 45 % v roku 2021, pričom sa plánuje postupné úplné ukončenie jeho dovozu,

  • viac ako 70 % našej elektriny

    pochádza z nízkouhlíkových zdrojov (obnoviteľné zdroje a jadrová energia).

Napriek dosiahnutému pokroku sú odvetvia ako doprava stále výrazne závislé od fosílnych palív a ceny energie si vyžadujú ďalšiu stabilizáciu. Musíme pokračovať v úsilí o integrovanejšiu energetickú úniu a ešte viac urýchliť prechod na doma vyrobenú nízkouhlíkovú energiu.

Zabezpečenie dodávok plynu na zimu

V lete 2022 Komisia navrhla nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby Európa mala počas zimných mesiacov dostatočné zásoby plynu, a to najmä v prípade náhleho prerušenia dodávok z Ruska.

Podľa nových pravidiel skladovania plynu musia krajiny EÚ do 1. novembra každého roka naplniť zásobníky plynu na 90 %. Na začiatku zimnej sezóny 2024/2025 boli zásobníky plynu naplnené na 95 %, pričom 90 % hranica sa dosiahla už v auguste 2024.

Okrem toho sa krajiny EÚ dohodli na nariadení o dobrovoľnom znížení dopytu po zemnom plyne na zimnú sezónu 2022/2023 o 15 % a platnosť tejto dohody následne predĺžili aj na zimu 2023/2024. V marci 2024 prijala Rada odporúčanie pokračovať v prijímaní dobrovoľných opatrení do marca 2025 s cieľom zachovať kolektívne zníženie dopytu po plyne o 15 % v porovnaní s priemerným dopytom v období od apríla 2017 do marca 2022. 

V apríli 2022 spustila Komisia aj energetickú platformu EÚ, ktorej cieľom je pomôcť krajinám EÚ spolupracovať na globálnych trhoch. Cieľom je zabrániť konkurencii medzi krajinami EÚ, využiť vplyv EÚ na zabezpečenie diverzifikovaných zdrojov energie, podporiť hospodársku súťaž medzi najväčšími dodávateľmi a dosiahnuť lepšie podmienky pre spotrebiteľov.

Zásobníky plynu, ktoré sa majú naplniť pred každou zimou
90 % úroveň naplnenia do 1. novembra každého roka
95 % podiel naplnenia zásobníkov pred zimou 2024/2025

Diverzifikácia zdrojov plynu a investovanie do infraštruktúry

Vďaka investíciám do terminálov LNG a plynových prepojovacích vedení môže každá krajina EÚ v súčasnosti prijímať plyn aspoň z dvoch zdrojov a medzi susedmi je možný spätný tok. Napríklad v máji 2022 sa začalo prevádzkovanie plynového prepojovacieho vedenia medzi Poľskom a Litvou, čím sa posilnila možnosť výberu a odolnosť baltského trhu s plynom. Podobne bolo v októbri 2022 spustené plynové prepojovacie vedenie medzi Gréckom a Bulharskom, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri diverzifikácii dodávok plynu v juhovýchodnej Európe.

Zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov

Okrem zabezpečenia zahraničných zdrojov musíme v čo najväčšej miere využívať energiu z domácich zdrojov. EÚ je už teraz svetovým lídrom v technologickom vývoji energie z obnoviteľných zdrojov.

V roku 2024 predstavoval podiel obnoviteľných zdrojov energie na spotrebe energie v EÚ 25,2 %. Prostredníctvom revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov v novembri 2023 sa krajiny EÚ dohodli na celkovom cieli v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ do roku 2030 aspoň 42,5 %, pričom neskôr by mala táto úroveň stúpnuť aspoň na 45 %.

Energia z obnoviteľných zdrojov v EÚ
25,2 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na spotrebe energie v EÚ v roku 2024
42,5 % celkový cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ do roku 2030 (s cieľom neskôr dosiahnuť aspoň 45 %)

Zníženie účtov pre európske domácnosti a podniky

  • zavedenie dočasného solidárneho príspevku z nadmerných ziskov v oblasti ropy, zemného plynu, uhlia a rafinácie a presmerovanie finančných prostriedkov na spotrebiteľov energie.

Platnosť týchto núdzových opatrení uplynula v roku 2023.

Vo februári 2023 sa krajiny EÚ dohodli aj na mechanizme korekcie trhu, ktorý má zabrániť narušeniam trhu s energiou a finančného trhu. V prípade potreby by sa automaticky aktivoval, ak by:

  • cena plynu v rámci Title Transfer Facility (TTF) na nasledujúci mesiac prekročila 180 eur/MWh počas troch pracovných dní a

  • cena plynu v rámci TTF bola vyššia ako referenčná cena skvapalneného zemného plynu (LNG) na globálnych trhoch za rovnaké tri pracovné dni o 35 eur.

Mechanizmus bol v platnosti do januára 2025 a vďaka rôznym faktorom, napríklad štrukturálnemu poklesu dopytu, spoľahlivému dovozu LNG a cez plynovody od dôveryhodných partnerov či posilnenej dovoznej infraštruktúre, ho nebolo nikdy potrebné aktivovať.

Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu

Aj napriek tomu sú ceny energie v EÚ aj naďalej štrukturálne vysoké, čo poškodzuje občanov EÚ a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Komisia preto vo februári 2025 navrhla Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu, v ktorom sa stanovujú konkrétne krátkodobé opatrenia na zníženie nákladov na energiu pre občanov, podniky, priemysel a komunity v celej EÚ, dobudovanie energetickej únie, prilákanie investícií a lepšiu pripravenosť na potenciálne energetické krízy. 

Celkové úspory, ktoré by mal tento plán priniesť, sa odhadujú na 45 miliárd eur v roku 2025, potom by sa mali postupne zvýšiť na 130 miliárd eur ročne do roku 2030 a 260 miliárd eur ročne do roku 2040.

45 miliárd eur v roku 2025
až 130 miliárd eur ročne do roku 2030
až do výšky 260 miliárd eur ročne do roku 2040

Na zabezpečenie cenovej dostupnosti energie predložila Komisia aj ďalšie opatrenia:

Prechod na čistú energiu spočíva vo vytvorení odolného, cenovo dostupného a nezávislého energetického systému, ktorý prinesie výhody pre všetkých. Znamená to aj zníženie závislosti od fosílnych palív.

Táto stránka bola naposledy aktualizovaná dňa 22 apríla 2026