Európska komisia predložila 23. februára 2022 druhú dôkladnú analýzu strategických závislostí Európy. Táto analýza sa zameriava na päť oblastí, v ktorých je Európa čoraz viac závislá od tretích krajín, a jej cieľom je podporiť lepšie pochopenie rizík a príležitostí na riešenie týchto závislostí.
Kritické suroviny – ako sú vzácne zeminy a horčík – sú základom celého radu kľúčových výrobkov a technológií, ktoré pomôžu EÚ znižovať emisie uhlíka. Permanentné magnety vzácnych zemín sú kľúčovými vstupmi pri výrobe elektrických vozidiel a veterných turbín. Horčík je dôležitým legujúcim materiálom napríklad pri výrobe hliníka, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní spotreby paliva a emisií CO2 pri mobilite.
Kľúčové otázky
- EÚ je silne závislá od Číny, pokiaľ ide o prístup k horčíku a vzácnym zeminám. Na Čínu pripadá 93 % svetovej produkcie magnetov vzácnych zemín a 89 % horčíka.
- Dopyt EÚ po týchto surovinách stúpa. Do roku 2030 sa potreba permanentných magnetov vzácnych zemín v EÚ môže zdvojnásobiť z 18 000 ton v roku 2019 na 40 000 ton ročne.
Čo môže EÚ urobiť?
- Európska aliancia pre suroviny už identifikovala 14 priemyselných projektov na zabezpečenie ťažby vzácnych zemín v celej Európe.
- EÚ takisto koordinuje úsilie o zvýšenie produkcie horčíka v Európe po tom, čo boli jeho dodávky obmedzené v roku 2021.
- Skúmajú sa ďalšie medzinárodné partnerstvá v oblasti surovín.
- Mal by sa klásť väčší dôraz na recykláciu a náhradu materiálov.
Bezpečné a udržateľné chemické výrobky majú zásadný význam pre rôzne produkty a technológie, či už ide o veterné turbíny, batérie, izoláciu budov alebo lieky.
Kľúčové otázky
- Európa vykazuje určitú mieru závislosti od obmedzeného počtu tretích krajín, pokiaľ ide o prístup k niekoľkým chemickým látkam. Niektoré majú osobitný strategický význam, napríklad jód, fluór, červený fosfor, oxid a hydroxid lítny, oxid molybdénový a volfrám.
- Euroázijské krajiny (napr. Kazachstan, Rusko, Čína) sú dôležitými vývozcami týchto identifikovaných strategických chemických látok do EÚ.
- Tieto chemické látky majú širokú škálu konečných použití v rámci dodávateľských a hodnotových reťazcov a používajú sa napríklad na uskladňovanie energie, potravinársku výrobu, výrobu polovodičov používaných v solárnych paneloch a výrobu batérií pre elektromobily.
Čo môže EÚ urobiť?
Možné opatrenia na posilnenie otvorenej strategickej autonómie v kontexte stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti môžu zahŕňať:
- budovanie nových medzinárodných partnerstiev,
- investície do výroby udržateľných alternatív v EÚ.
Solárne fotovoltické technológie sa stali najrýchlejšie rastúcou energetickou technológiou na svete a zohrávajú dôležitú úlohu pri zaisťovaní dostatočného množstva dekarbonizovanej elektriny. Špecifické fotovoltické technológie majú takisto zásadný význam pre vesmírne a obranné záujmy EÚ, napríklad na zaručenie satelitného napájania.
Kľúčové otázky
Z Európskej zelenej dohody vyplýva obrovský dopyt po výrobe solárnej energie: do roku 2050 je potrebné desaťnásobné zvýšenie.
Spoločnosti z EÚ sú globálnymi lídrami v niekoľkých odberateľských segmentoch hodnotového reťazca solárnych fotovoltických zariadení. EÚ však čelí dôležitým strategickým závislostiam v dodávateľských výrobných segmentoch:
- Na Čínu pripadá 96 % svetovej výroby solárnych doštičiek.
- Na spoločnosti z EÚ pripadá 1 % celosvetovej výroby solárnych doštičiek, 0,4 % výroby solárnych článkov a 2 – 3 % výroby modulov.
Nedávne udalosti na celom svete mali vážny vplyv na dovoz solárnych fotovoltických panelov do EÚ a ich zavádzanie: 20 – 25 % solárnych projektov EÚ bolo v roku 2021 odložených alebo zrušených.
Cieľom Európskej solárnej iniciatívy pod vedením súkromného sektora je zvýšiť do roku 2025 ročnú fotovoltickú výrobu v EÚ na 20 GW.
Čo môže EÚ urobiť?
Opatrenia potrebné na zvýšenie výroby v EÚ, najmä v tých segmentoch, kde je závislosť najsilnejšia, by mohli zahŕňať:
- financovanie a podporu s cieľom pripraviť pokročilé a vznikajúce technológie na vstup na trh,
- obmedzenie závislosti od určitých kritických surovín,
- rozvíjanie spolupráce s medzinárodnými partnermi.
Kybernetická bezpečnosť je kľúčová pre zaistenie bezpečnosti našej digitálnej technológie, mobility, energie a zdravia, ako aj v oblasti obrany a vesmíru. V dôsledku rastúceho počtu kybernetických útokov je potrebné, aby EÚ posilnila kybernetickú bezpečnosť a bránila svoje záujmy.
Kľúčové otázky
EÚ je lídrom v globálnom výskume kybernetickej bezpečnosti, zaostáva však v inováciách a súkromných investíciách v tejto oblasti.
- Len 14 % z 500 najväčších svetových spoločností zaoberajúcich sa kybernetickou bezpečnosťou má sídlo v EÚ.
- Väčšina hardvéru a softvéru, ktorý sa v súčasnosti používa v EÚ na kybernetickú obranu, sa vyvíja v USA a vyrába v Číne.
- Väčšina spoločností EÚ pôsobiacich v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú okrem toho mikropodnikmi alebo malými podnikmi, ktoré sa spoliehajú na tretie strany.
Čo môže EÚ urobiť?
Komisia prijala na posilnenie kapacít EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti tieto opatrenia:
- stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ pre digitálne desaťročie vrátane európskeho aktu o kybernetickej odolnosti posilnia odolnosť Európy voči kybernetickým hrozbám,
- rozvoj bezpečnej kvantovej komunikačnej infraštruktúry (EuroQCI),
- Európske centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti na posilnenie kapacít EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti,
- finančné prostriedky vyčlenené na kybernetickú bezpečnosť z programov Digitálna Európa a Horizont Európa, financovanie kybernetickej obrany z Európskeho obranného fondu,
- legislatívne opatrenie EÚ pre množstvo špecifických technológií a výrobkov.
IT softvér pre cloud a edge je kľúčom k digitálnej transformácii Európy. Zahŕňa IT aplikácie a služby, ktoré podniky používajú v režime „na požiadanie“ v rámci modelu „platba za použitie“ vrátane tých, ktoré sú potrebné na riadenie základnej výpočtovej infraštruktúry.
Kľúčové otázky
- Trh s takýmito technológiami zahŕňa obmedzený počet globálnych poskytovateľov cloudu z krajín mimo EÚ. To by mohlo viesť k potenciálnym rizikám pre EÚ vyplývajúcim z možného prerušenia cloudových služieb v zahraničí, k efektu odkázanosti v prípade európskych používateľov alebo k nezákonnému prístupu k údajom v prípade, že by sa pri vykonávaní právnych predpisov tretích krajín prekročili príslušné medze alebo že by došlo k úprave takýchto právnych predpisov.
- Európsky cloudový trh má hodnotu 5,9 miliardy EUR. Jeho hodnota sa medzi rokmi 2017 a 2020 strojnásobila. Trhový podiel poskytovateľov cloudových služieb v EÚ sa však znížil z 26 % v roku 2017 na 16 % v roku 2020.
Čo môže EÚ urobiť?
Medzi príležitosti a opatrenia na posilnenie kapacít európskeho cloudového sektora patria:
- financovanie umelej inteligencie, dát a cloudových kapacít z programov Digitálna Európa a Horizont Európa,
- Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing
- Nástroj na prepájanie Európy 2.