Prejsť na hlavný obsah
Logo Európskej komisie
Európska komisia

Kríza na Blízkom východe

Hlavné body správy

  • EÚ čo najdôraznejšie odsúdila nerozlišujúce útoky, ku ktorým dochádza v regióne Perzského zálivu, a opätovne potvrdila svoju solidaritu s postihnutými krajinami.
  • Členské štáty EÚ bezpečne repatriovali viac ako 35 000 svojich občanov, pričom 13 000 z nich sa vrátilo prostredníctvom repatriačných letov podporovaných EÚ.
  • V roku 2026 dosahuje humanitárna pomoc EÚ pre Palestínu, Libanon, Sýriu, Jordánsko a Egypt celkovú výšku 458 miliónov eur.

Európska únia je odhodlaná riešiť zložité krízy na Blízkom východe vrátane nedávneho vývoja v Iráne. Pôsobí na viacerých frontoch – od evakuácie občanov a poskytovania humanitárnej pomoci až po diplomatickú spoluprácu, zmiernenie napätia a predchádzanie ďalším konfliktom.

Konflikt v Iráne

 

EÚ jednoznačne odsúdila nerozlišujúce útoky Iránu. EÚ je od 28. februára 2026 v neustálom kontakte s lídrami na Blízkom východe a v Európe, pričom vyjadruje solidaritu s krajinami, na ktoré Irán zaútočil, a podporuje demokratické ambície iránskeho ľudu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa, ako aj vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Kaja Kallasová opätovne potvrdili záväzok EÚ k regionálnej stabilite a naliehavo vyzvali na

  • okamžité zmiernenie napätia a maximálnu zdržanlivosť,
  • ochranu civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry,
  • úplné dodržiavanie Charty Organizácie Spojených národov.

Pozícia EÚ bola potvrdená v záveroch Európskej rady z 19. marca 2026, v ktorých všetkých 27 lídrov odsúdilo útoky Iránu, požadovalo okamžité prímerie a vyzvalo na vyhlásenie moratória na útoky na energetickú a vodnú infraštruktúru.

 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa spolu s ďalšími lídrami uvítali dvojtýždňové prímerie a naliehavo vyzvali obe strany, aby rokovali o rýchlom a trvalom ukončení vojny. 

Kľúčové diplomatické záväzky

  1. 28. februára 2026

    Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a predseda Rady António Costa opätovne potvrdili záväzok EÚ k regionálnej stabilite, jadrovej bezpečnosti a diplomatickému úsiliu a vyzvali všetky strany, aby prejavili zdržanlivosť a dodržiavali medzinárodné právo.

  2. 5. marca 2026

    Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Kaja Kallasová zvolala spoločné zasadnutie ministrov EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

  3. 9. marca 2026

    Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a predseda Rady António Costa sa stretli s vedúcimi predstaviteľmi Jordánska, Egypta, Bahrajnu, Libanonu, Sýrie, Turecka, Arménska, Iraku, Kataru, Kuvajtu, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie a Ománu. 
    Zdôraznili solidaritu EÚ s týmto regiónom, odsúdili útoky a podporili diplomatické úsilie o zmiernenie napätia, ochranu civilného obyvateľstva a zaistenie energetickej bezpečnosti.

  4. 18. marca 2026

    Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa stretla s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, aby diskutovali o dôsledkoch vojny na Blízkom východe, dodržiavaní medzinárodného práva a mnohostrannej spolupráci.

  5. 17. apríla 2026

    Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa zúčastnila na videokonferencii o obnovení úplnej a trvalej plavby v Hormuzskom prielive.

Pomoc občanom EÚ

Bezpečnosť európskych občanov v regióne je najvyššou prioritou EÚ. EÚ rýchlo prijala opatrenia, aby tým, ktorí v dôsledku konfliktu uviazli v regióne, pomohla bezpečne sa vrátiť domov. Z regiónu bolo bezpečne repatriovaných viac ako 35 000 občanov EÚ a desaťtisíce ďalších sa domov vrátili komerčnými linkami.

Koordinačné centrum Európskej komisie pre reakcie na núdzové situácie podporilo členské štáty pri organizovaní repatriačných letov. V rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany:

  • Bolo zorganizovaných vyše 92
    repatriačných letov
  • Viac ako 13 400 občanov EÚ
    bolo bezpečne dopravených domov
  • Uskutočnilo sa 5 letov
    v rámci iniciatívy rescEU

Opatrenia v oblasti námornej bezpečnosti a energetiky

EÚ prevádzkuje dve námorné operácie na zaistenie bezpečnosti námorných ciest v Indickom oceáne a Červenom mori: EUNAVFOR AtalantaEUNAVFOR Aspides.

V súčasnosti nehrozí žiadny bezprostredný problém, pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti dodávok. Európsky energetický systém je odolný a na takéto situácie je dobre pripravený vďaka opatreniam v oblasti diverzifikácie dodávok, budovania rezerv a zlepšenia prepojení. 

Európa je však naďalej vystavená celosvetovej cenovej volatilite. V reakcii na to Európska komisia navrhuje dočasné a cielené opatrenia na poskytnutie okamžitej pomoci. Zároveň napreduje v štrukturálnych reformách týkajúcich sa kľúčových zložiek stanovovania cien elektriny. Tieto opatrenia zahŕňajú rozšírenie štátnej pomoci, zlepšenie efektívnosti siete, zníženie daní z elektrickej energie v porovnaní s fosílnymi palivami a modernizáciu systému obchodovania s emisiami.

Humanitárna pomoc

Reakcia EÚ na izraelsko-palestínsky konflikt

EÚ odsúdila násilné a nerozlišujúce útoky Hamasu v Izraeli 7. októbra 2023 a potvrdila solidaritu s Izraelom, pričom zdôraznila jeho právo na sebaobranu v kontexte medzinárodného humanitárneho práva. EÚ opätovne zdôraznila potrebu neustále chrániť civilné obyvateľstvo a vyjadrila znepokojenie nad humanitárnym vplyvom izraelských vojenských operácií a obmedzeným prístupom do Gazy.

EÚ uvítala prímerie a prepustenie rukojemníkov z októbra 2025 a vyzvala všetky strany, aby toto prímerie, ktoré zahŕňa stiahnutie Izraela z pásma Gazy a zaistenie neobmedzeného prístupu k humanitárnej pomoci, v plnej miere dodržiavali. EÚ naliehavo vyzvala medzinárodné zainteresované strany, aby zintenzívnili úsilie o riešenie založené na existencii dvoch štátov, na základe ktorého by Izrael a palestínske územia by žili vedľa seba v mieri, a to v rámci bezpečných a uznaných hraníc. Vyjadrila poľutovanie nad pretrvávajúcou katastrofálnou humanitárnou situáciou v Gaze a vyzvala Izrael, aby umožnil okamžitý neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci a jej nepretržitú distribúciu vo veľkom rozsahu.

Finančná podpora

  • EÚ poskytla Palestínskej samospráve od júla 2024 do februára 2025 núdzovú podporu vo výške 400 miliónov eur.

  • Cieľom navrhovaného viacročného programu na roky 2025 – 2027 vo výške 1,6 miliardy eur je pomôcť pri obnove na Západnom brehu Jordánu, vo východnom Jeruzaleme a v Gaze. Je v tom zahrnutá priama finančná pomoc Palestínskej samospráve vo výške 620 miliónov eur, ktorá je čiastočne spojená so záväzkom uskutočniť reformy.

  • Prostredníctvom Skupiny darcov pre Palestínu sa EÚ v spolupráci so svojimi členskými štátmi a medzinárodnými partnermi snaží zmobilizovať politickú podporu pre životaschopnú budúcu správu palestínskych území a podporovať vykonávanie reforiem.

Humanitárna pomoc EÚ pre palestínsky ľud

EÚ je už viac ako dve desaťročia najväčším medzinárodným prispievateľom na pomoc pre palestínsky ľud, ktorému doposiaľ poskytla humanitárnu pomoc vo výške viac ako 1,25 miliardy eur. To zahŕňa viac ako 550 miliónov eur, ktoré boli poskytnuté od októbra 2023. Časť tejto pomoci bola poskytnutá prostredníctvom leteckého mosta humanitárnej pomoci EÚ, vďaka ktorému sa odvtedy prostredníctvom 81 letov podarilo prepraviť viac ako 5 400 ton základných potrieb.

V rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany poskytuje EÚ pomoc aj prostredníctvom cyperského námorného koridoru. Na Cypre bolo zriadené logistické centrum EÚ, ktorého úlohou je smerovať pomoc z členských štátov EÚ do Gazy. Od roku 2024 bolo do EÚ evakuovaných na lekárske ošetrenie 451 pacientov spolu s 1 240 rodinnými príslušníkmi.

  • 16. APRÍLA 2025
More about the EU support to Palestinians - Factsheet

Táto stránka bola naposledy aktualizovaná dňa 26 marca 2026