Prehľad
Spoločná tvorba programov je spoločnou reakciu EÚ a jej členských štátov na národné plány rozvoja partnerských krajín.
V spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi vypracúvajú rozvojoví partneri z EÚ spoločnú stratégiu, ktorá je v plnej miere zosúladená s národným plánom rozvoja partnerskej krajiny. V spoločnej stratégii sa stanovuje celkový zmysel a smerovanie pomoci zo strany EÚ a jej členských krajín. Určuje sa v nej aj to, kto bude pôsobiť v ktorej oblasti, aké sú celkové ciele pre tieto oblasti a uvádzajú sa predbežné údaje o ich financovaní počas trvania spoločnej stratégie.
Harmonogram spoločnej stratégie je synchronizovaný s harmonogramom národných plánov partnerských krajín. Vďaka tomu môžu rozvojoví partneri z EÚ plánovať a realizovať súčasne a v rovnakom období ako vlády konkrétnych krajín. Partneri z EÚ tak môžu lepšie reagovať na potreby jednotlivých krajín.
Spoločná stratégia sa vyvíja na úrovni partnerských krajín, vďaka čomu dokáže reagovať na situáciu s maximálnou účinnosťou. Zároveň to umožňuje úzku spoluprácu s ostatnými zainteresovanými stranami.
Do stratégie sa môžu zapojiť aj rozvojoví partneri mimo EÚ, ktorí uznávajú zásady spoločnej tvorby programov.
Prínosy spoločnej tvorby programov
Očakáva sa, že spoločná tvorba programov zníži transakčné náklady partnerských vlád, pretože na všetky projekty s rozvojovými partnermi z EÚ im bude stačiť len jedno programové plánovanie.
Vďaka spoločnej tvorbe programov je pomoc komplexnejšia a menej roztrieštená, pretože spolupráca pomáha odstrániť medzery a presahy. Projekty budú mať navyše väčší dosah a väčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, pretože rozvojoví partneri z EÚ svoje zdroje spoja. Keďže krajiny EÚ sa finančne podieľajú na viac ako polovici celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, očakáva sa, že spoločnou tvorbou programov sa dosiahne skutočné zlepšenie účinnosti pomoci na celom svete a zlepší sa spôsob nakladania s pomocou, ktorá dosahuje desiatky miliárd eur ročne.
V samotných krajinách EÚ môže spoločná tvorba programov pomôcť pri zvyšovaní informovanosti, zlepšovaní vnímania týchto programov verejnosťou a zvyšovaní zodpovednosti.
Zároveň sa môže znížiť tlak na jednotlivých rozvojových partnerov z EÚ, ktorí nebudú musieť riešiť všetky odvetvia a otázky, ktoré si vyžadujú pozornosť v danej krajine. Rozvojoví partneri z EÚ môžu vierohodne preukázať, že sú súčasťou jednotnej spoločnej tvorby programov, ktorou sa vďaka deľbe práce zabezpečí, aby boli pokryté všetky príslušné odvetvia a otázky.
Bude viac príležitostí na spoločné iniciatívy priamo v teréne, keďže rozvojoví partneri z EÚ plánujú programy v rovnakom čase a na rovnaké obdobie. Tým by malo dôjsť k ďalším úsporám z rozsahu a zníženiu režijných nákladov.
Vďaka spoločnej tvorbe programov sa to môže Európe podariť a spoločné hodnoty a politiky v otázkach ako základné práva či dobrá správa vecí verejných sa odzrkadlia v jednotných a cielených opatreniach v partnerských krajinách.
Medzinárodné súvislosti a záväzky
EÚ v Lisabonskej zmluve prisľúbila väčšiu spoluprácu jednotlivých členských krajín, a to aj v otázke rozvojovej politiky. Spoločná tvorba programov je jedným z kľúčových záväzkov členských krajín EÚ spolupracujúcich v oblasti rozvoja, ktorým sa zabezpečí účinnosť tejto pomoci. Spoločná tvorba programov je zakotvená v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017 a vo veľkej miere sa o nej zmieňuje aj program zmien, súhrnný program rozvojovej politiky EÚ z roku 2012.
Všetky tieto záväzky sa odrážajú v záveroch Rady EÚ z novembra 2011, kde sa stanovuje celkové politické smerovanie EÚ a jej členských krajín.