Obrana európskeho mieru

Poskytovanie pomoci a podpory ukrajinskému ľudu

Dňa 4. marca 2022 – len niekoľko dní po začatí ruskej invázie – uplatnila EÚ vôbec po prvýkrát smernicu o dočasnej ochrane. Vďaka tomu získali ukrajinskí utečenci v EÚ práva vrátane povolení na pobyt, prístupu na trh práce, bývania, zdravotnej starostlivosti, ako aj mimoriadne dôležitých vzdelávacích príležitostí pre deti. 

Členské štáty EÚ otvorili svoje domovy a srdcia miliónom ukrajinských vojnových utečencov a poskytli dočasnú ochranu približne štyrom miliónom ľudí. 

V číslach

Vďaka EÚ a iným darcom

Podpora utečencov utekajúcich pred vojnou

Vďaka iniciatívam CARE (Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe a Flexibilná pomoc územiam) získala politika súdržnosti rozsiahlu flexibilitu, ktorá umožnila preprogramovať nepridelené kohézne fondy vo výške až 17 miliárd eur na roky 2014 – 2020 na podporu ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany

Vďaka aktivácii mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa Únii podarilo jej účinne nasmerovať pomoc Ukrajine zo všetkých 27 krajín EÚ, ako aj z Islandu, zo Severného Macedónska, z Nórska, zo Srbska a z Turecka. 

Naplno využitá hospodárska a finančná sila EÚ

Cez koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou sa podarilo vyviezť ohromujúcich 49 miliónov ton ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov. Tieto životne dôležité koridory zabezpečujú nielen vývoz poľnohospodárskeho tovaru, ale aj dovoz potrebných komodít. Celková obchodná hodnota tovaru prepraveného cez tieto koridory sa odhaduje na približne 99 miliárd eur. 

Vo februári 2023 vznikol medzi Komisiou a Ukrajinou prelomový pakt, ktorým sa Ukrajina pridružila k Programu pre jednotný trh. Jeho cieľom je uľahčiť prístup na trh, podporiť priaznivé podnikateľské prostredie a stimulovať dlhodobý udržateľný rast.

Zachovanie kritickej infraštruktúry

Jadrová bezpečnosť

Keďže Rusko naďalej ohrozuje civilné jadrové zariadenia, EÚ poskytla Ukrajine zo strategickej rezervy rescEU materiálnu pomoc na jadrovú bezpečnosť v hodnote viac ako 54,8 milióna eur, napr. na obnovu zariadení a laboratórií.

Energetika

Po odsúdeniahodných útokoch Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru boli urýchlene prijaté núdzové opatrenia. Už na začiatku vojny podnikla EÚ rozhodujúci krok v záujme stabilizácie elektrizačných sústav Ukrajiny a Moldavska a synchronizácie ich elektrizačných sústav s európskou kontinentálnou sieťou.

Telekomunikácie

Európska komisia úspešne dohodla s telekomunikačnými operátormi z EÚ a Ukrajiny, aby ukrajinským utečencom na tri mesiace umožnili používať ich mobilné telefóny s minimálnymi alebo žiadnymi roamingovými poplatkami. Okrem toho, že EÚ zabezpečila cenovo dostupný roaming, rozdala Ukrajincom hľadajúcim útočisko 2,5 milióna SIM kariet a na hraničných priechodoch a v prístreškoch zriadila Wi-Fi hotspoty.

Pomáhame Ukrajine brániť sa

Vďaka Európskemu mierovému nástroju s finančnými prostriedkami vo výške 5,6 miliardy eur bolo možné doručiť tanky, vrtuľníky, systémy protivzdušnej obrany, riadené strely a muníciu.

Už viac ako 25 000 ukrajinských vojakov dostalo výcvik vojenskej pomocnej misie EÚ na podporu Ukrajiny. Sme teda na dobrej ceste naplniť náš cieľ, ktorým je zabezpečiť do konca roka úplný výcvik 30 000 ukrajinských vojakov.

V júli 2023 nadobudol účinnosť akt na podporu výroby munície. Toto nariadenia obsahuje konkrétne cielené opatrenia na podporu výroby a bezpečné dodávky munície v rámci EÚ.

EÚ posilnila kybernetickú odolnosť Ukrajiny investíciou vo výške 10 miliónov eur do vybavenia, softvéru a inej súvisiacej podpory.

Vyvodenie zodpovednosti voči Rusku

Ukrajinská generálna prokuratúra v súčasnosti vyšetruje viac ako 100 000 prípadov údajných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré sa považujú za najzávažnejšie porušenia medzinárodného práva. EÚ plne podporuje vyšetrovanie a stíhanie týchto trestných činov vzhľadom na rastúci počet dôkazov.

EÚ vyčleňuje Medzinárodnému trestnému súdu 7,5 milióna eur na pomoc pri vyšetrovaní vojnových zločinov spáchaných Ruskom. Komisia podporila aj vytvorenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine. Centrum, ktoré začalo svoju činnosť v júli 2023, bude podporovať súčasné aj budúce vnútroštátne vyšetrovania zločinu agresie a prispeje k výmene a analýze dôkazov zozbieraných od začiatku ruskej agresie.

Sankcie a oslabenie ruskej vojnovej mašinérie

EÚ prijala proti Rusku 11 balíkov prísnych sankcií

Tieto sankcie otriasajú základmi ruského hospodárstva, pripravujú ho o kľúčové trhy a technológie a závažne obmedzujú schopnosť Kremľa financovať a viesť vojnu. 

EÚ prijala sankcie aj proti Bielorusku v reakcii na jeho podiel na invázii na Ukrajinu. Sankcionovaný bol aj Irán, a to v súvislosti s výrobou a dodávkou bezpilotných lietadiel používaných na útoky na Ukrajinu. EÚ zároveň prijala prísnu „doložku o obchádzaní“, ktorá zakazuje občanom a podnikom EÚ vedome a úmyselne obchádzať sankcie.

Obnova Ukrajiny a jej vstup do EÚ

Budúcnosť Ukrajiny je v Európskej únii. Tento záväzok bol potvrdený na historicky prvom na zasadnutí komisárov s ukrajinskou vládou a na samite EÚ – Ukrajina vo februári 2023. Od júna 2022 má Ukrajina štatút kandidátskej krajiny pod podmienkou, že uskutoční kľúčové reformy. Ukrajina napreduje v realizácii nevyhnutných reformných krokov, ktoré Komisia uviedla vo svojom stanovisku k žiadosti Ukrajiny o členstvo v EÚ. 

Hoci sa vojna ešte neskončila, EÚ už začala formovať základy obnovy Ukrajiny a svet začal konať. 

Nová etapa zjednocovania nášho kontinentu

Šokové vlny, ktoré vyslala Putinova útočná vojna, sa okamžite dostali k našim šiestim partnerom zo západného Balkánu. Rovnaké solidárne opatrenia, aké sme prijali vnútri Únie, sme rozšírili aj na západný Balkán. V decembri 2022 sme boli svedkami historického samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa po prvýkrát konal priamo v regióne. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová predstavila v júni 2023 nový plán rastu pre západný Balkán. 

Došlo aj k posilneniu obrannej spolupráce EÚ. V referende 1. júna 2022 dánski voliči podporili pristúpenie Dánska k spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ, čím ukončili 30-ročnú výnimku Dánska týkajúcu sa spolupráce EÚ v oblasti obrany. 

Od roku 2021 Komisia úspešne iniciovala a implementuje Európsky obranný fond. Dosiaľ sa na projekty poskytlo viac ako 3 miliardy eur ako investícia do obranných technológií a systémov budúcnosti. V roku 2023 sa z uvedeného fondu poskytne ďalších 1,2 miliardy eur na projekty v kľúčových oblastiach obrany, ako je získavanie informácií o situácii vo vesmíre, boj proti nadzvukovým strelám a vývoj prototypu Európskej hliadkovacej korvety. 

Dokumenty