Prijímanie právnych predpisov EÚ - Európska komisia
Prejsť na hlavný obsah

Prijímanie právnych predpisov EÚ

EÚ využíva pri prijímaní právnych aktov širokú škálu legislatívnych postupov. Postup, ktorý sa použije na prijatie legislatívneho návrhu, závisí od druhu a predmetu návrhu. Prevažnú väčšinu právnych predpisov EÚ spoločne prijímajú Európsky parlament a Rada.

Parlament a Rada prijímajú riadnym legislatívnym postupom

Väčšina európskych právnych predpisov sa prijíma riadnym legislatívnym postupom, v rámci ktorého majú Európsky parlament (priamo zvolený) a Rada EÚ (zástupcovia 27 krajín EÚ) rovnakú váhu. Komisia predloží legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade. Bez ich schválenia sa z návrhu nemôže stať právny predpis EÚ. 

Ako to funguje

Parlament a Rada revidujú a menia text legislatívneho návrhu v tzv. čítaniach. Ak sa obe inštitúcie dohodnú na zmenách, navrhovaný právny predpis sa príjme. Ak sa Parlament a Rada nedokážu dohodnúť na zmenách, uskutoční sa druhé čítanie. Ak sa v druhom čítaní nedospeje k dohode, návrh sa predloží zmierovaciemu výboru, ktorý sa skladá z rovnakého počtu predstaviteľov Rady a Parlamentu. Na zasadnutiach tohto výboru sa zúčastňujú aj predstavitelia Komisie. Keď výbor dosiahne dohodu, znenie sa zašle Parlamentu a Rade na tretie čítanie, aby legislatívny návrh mohol byť prijatý ako právny predpis. V zriedkavých prípadoch, keď dosiahnutie dohody nie je možné, sa právny akt neprijme.

Viac informácií o úlohe Parlamentu a úlohe Rady v riadnom legislatívnom postupe EÚ.

Mimoriadne legislatívne postupy

Tieto postupy sa uplatňujú len v určitých prípadoch. Zvyčajne je jediným zákonodarcom Rada EÚ a od Európskeho parlamentu sa v súvislosti s legislatívnym návrhom vyžadujú len konzultácie alebo súhlas. V zriedkavých prípadoch môže prijať právne akty Parlament sám (po porade s Radou).

Komisia – nelegislatívne akty

Rada alebo Európsky parlament môžu poveriť Komisiu prijatím dvoch typov nelegislatívnych aktov:

  • vykonávacích aktov, ktorými sa zavádzajú opatrenia na zabezpečenie rovnakého vykonávania právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch;
  • delegovaných aktov, ktorými sa menia existujúce právne predpisy s cieľom doplniť najmä nové menej podstatné prvky. 

Vykonávacie a delegované akty

Zmeny zmlúv

Zmluvy EÚ, ktoré tvoria základ práva EÚ, možno meniť s cieľom prispôsobiť právne predpisy a politiky EÚ novým výzvam. Akákoľvek zmena zmlúv si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ.

Existujú dve možnosti, ako zmeniť zmluvy: 

  • riadny revízny postup sa používa pri prijímaní kľúčových zmien zmlúv, napríklad pri rozšírení alebo zúžení právomocí EÚ;
  • zjednodušený revízny postup možno použiť na vykonanie zmien týkajúcich sa vnútorných politík a činností Únie, napríklad poľnohospodárstva a rybolovu, vnútorného trhu, hraničných kontrol alebo hospodárskej a menovej politiky. Výsledkom však nesmie byť rozšírenie právomocí EÚ.

Úloha národných parlamentov

Národným parlamentom sa všetky návrhy právnych predpisov Komisie odosielajú v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade, vďaka čomu sa parlamenty členských krajín môžu k týmto návrhom vyjadriť.

V oblastiach, v ktorých má EÚ spoločné právomoci s členskými štátmi EÚ, národné parlamenty kontrolujú, či by namiesto právneho aktu EÚ nebolo účinnejšie prijatie opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni (zásada subsidiarity). Ide o tzv. mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity.

Vzťahy s národnými parlamentmi