Dňa 18. apríla si pripomíname 75 rokov od podpísania Parížskej zmluvy, ktorou sa zakladá Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) – prvej zmluvy, ktorá viedla k vytvoreniu Európskej únie. Zmluva, ktorú podpísali Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko, pripravila pôdu pre prehĺbenie európskej hospodárskej integrácie a vytvorenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Rímska zmluva z roku 1957) a Európskej únie (Maastrichtská zmluva z roku 1992). Vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predstavil myšlienku uhoľného a oceliarskeho spoločenstva vo svojej slávnej deklarácii z 9. mája 1950. Po ničivých účinkoch druhej svetovej vojny vyhlásil: „takto nastolená solidarita vo výrobe bude mať očividný dôsledok, že akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stane nielen nemysliteľnou, ale aj prakticky nemožnou.“ O rok neskôr bolo založené Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Hlavným cieľom Spoločenstva bolo organizovať voľný pohyb uhlia a ocele, uvoľniť prístup k zdrojom výroby a zabezpečiť cenovú transparentnosť. To, že bolo vybrané práve uhlie a oceľ, malo v tom období veľkú symboliku: v prvej polovici 50. rokov 20. storočia boli uhlie a oceľ dôležitými priemyselnými odvetviami. Okrem hospodárskych výhod malo združovanie francúzskych a nemeckých zdrojov ukončiť súperenie medzi týmito dvoma krajinami. Spoločný trh s uhlím a oceľou bol pôvodne koncipovaný ako experiment, ktorý sa mal postupne rozširovať aj na ďalšie hospodárske oblasti a zavŕšil by sa vytvorením „politickej“ Európy. Touto zmluvou sa zároveň položili základy mnohých moderných inštitúcií EÚ – zriadil sa výkonný orgán známy ako „Vysoký úrad“ (predchodca dnešnej Európskej komisie), Parlamentné zhromaždenie, Rada ministrov, Súdny dvor a Poradný výbor. Ďalšie informácie Zakladajúce zmluvy Podrobnosti Dátum uverejnenia17. apríla 2026Autor/autorkaGenerálne riaditeľstvo pre komunikáciu