V akých prípadoch sa komitológia uplatňuje?
Komitológia sa uplatňuje v prípadoch, v ktorých sa Komisii udelili vykonávacie právomoci v samotnom znení právneho aktu. V tom istom právnom akte sa zároveň ustanovuje, že Komisii bude pomáhať výbor pri vymedzovaní opatrení obsiahnutých vo výslednom vykonávacom akte.
Komitológia nie je povinná pre všetky vykonávacie akty. Niektoré Komisia môže prijať bez predchádzajúcej konzultácie s výborom (napríklad vtedy, keď sa udeľujú granty do určitej výšky).
Ako komitológia funguje?
Keď Komisia prijíma vykonávacie akty, uplatňuje sa jeden z týchto postupov:
- postup preskúmania – používa sa najmä v prípade i) opatrení so všeobecnou pôsobnosťou a ii) opatrení s potenciálne významným vplyvom (napr. daňová oblasť alebo poľnohospodárska politika EÚ),
- konzultačný postup – používa sa v prípade ostatných vykonávacích aktov.
Oba postupy si vyžadujú, aby výbor zložený zo zástupcov všetkých krajín EÚ vydal formálne stanovisko, zvyčajne hlasovaním, o navrhovaných opatreniach Komisie.
Stanoviská výboru môžu byť pre Komisiu v závislosti od postupu viac či menej záväzné.
Postup preskúmania
- ak kvalifikovaná väčšina (55 % krajín EÚ, ktoré predstavujú aspoň 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ) hlasuje za návrh vykonávacieho aktu, Komisia ho musí prijať,
- ak kvalifikovaná väčšina hlasuje proti návrhu aktu, Komisia ho nemôže prijať,
- ak kvalifikovaná väčšina nie je za, ani proti navrhovanému aktu, Komisia môže akt buď prijať, alebo predložiť novú zmenenú verziu.
Konzultačný postup
- Komisia sa sama rozhodne, či prijme alebo neprijme navrhovaný akt, ale musí „v maximálnej miere zohľadniť“ stanovisko výboru.
Ako výbory pracujú?
Komitologické výbory zriaďuje zákonodarca (t. j. Rada a Európsky parlament alebo iba Rada). Skladajú sa z 1 zástupcu z každej krajiny EÚ a predsedá im predstaviteľ Komisie.
Každý výbor si na základe vzorového rokovacieho poriadku pre výbory určí svoj vlastný spôsob práce.
Útvary Komisie predkladajú návrhy vykonávacích aktov zodpovednému výboru, ktorý sa k nim vyjadrí.
Väčšina výborov zasadá niekoľkokrát ročne v priestoroch Komisie (zvyčajne v Bruseli).
Pred každým zasadnutím Komisia rozpošle vnútroštátnym orgánom pozvánky, program a návrh vykonávacieho aktu. Po zasadnutí Komisia uverejní v komitologickom registri výsledky hlasovania a súhrnný zápis zo zasadnutia.
Komisia uverejňuje výročnú správu o práci komitologických výborov, ktorá obsahuje podrobný opis ich činností vo všetkých politických oblastiach.
Odvolací výbor
Ak Komisia nemôže prijať návrh vykonávacieho aktu (najmä v prípade, že komitologický výbor hlasoval proti nemu), môže sa obrátiť na odvolací výbor.
Odvolací výbor funguje podobne ako ostatné komitologické výbory: tvoria ho zástupcovia krajín EÚ, ale na vyššej úrovni zastúpenia. Predsedá mu Komisia a uplatňujú sa v ňom rovnaké pravidlá hlasovania.
Krajinám EÚ ponúka možnosť druhej diskusie.
Ak odvolací výbor hlasuje proti návrhu vykonávacieho aktu Komisie, Komisia je viazaná týmto rozhodnutím.
Rokovací poriadok odvolacieho výboru
Kontrola zo strany Rady EÚ a Parlamentu
Okrem kontroly, ktorú prostredníctvom komitologických výborov realizujú členské štáty, podliehajú vykonávacie právomoci Komisie aj dodatočnej kontrole zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Tieto inštitúcie majú:
- právo na informácie – všetkých návrhy, o ktorých sa diskutovalo vo výboroch, sú súčasne sprístupnené Európskemu parlamentu a Rade,
- právo kontroly – ak sa návrhy Komisie týkajú legislatívneho aktu schváleného prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, Parlament a/alebo Rada môžu vzniesť námietku proti navrhovanému vykonávaciemu aktu v prípade, že prekračuje vykonávacie právomoci Komisie vymedzené v súlade s pôvodným aktom. Komisia je potom povinná preskúmať navrhovaný akt a rozhodnúť sa, či ho príjme, zmení alebo stiahne.
Komitologický register
Komitologický register obsahuje zoznam všetkých komitologických výborov, ako aj podkladové informácie a dokumenty týkajúce sa práce jednotlivých výborov.