Šíritelia dezinformácií používajú rôzne techniky, aby ľudí na internete zavádzali a manipulovali s nimi: od klonov legitímnych webových lokalít až po dômyselne zmanipulované zvukové záznamy alebo videá (tzv. deepfake, teda vysoko falošný obsah, ktorý býva neraz výtvorom umelej inteligencie), ktorých účelom je vplývať na emócie a zatemniť úsudok.
Európska komisia sprístupnila spolu s partnermi viacero tipov a zdrojov, ktoré vám pomôžu, aby ste nenaleteli na dezinformácie a nešírili ich nechtiac ďalej. Ukážu vám, ako rozpoznať dezinformácie a obsah typu deepfake, brániť sa proti manipulácii a identifikovať dôveryhodné zdroje.
Ak sa budete držať týchto rád, budete sa vedieť bezpečne pohybovať v online prostredí a prijímať informované rozhodnutia o obsahu, ktorý zdieľate.
Ako rozpoznať dezinformácie
Zdalo sa vám niekedy, že dôveryhodný mediálny kanál zverejnil niečo čudné alebo šokujúce? Šíritelia dezinformácií sa pri rozširovaní škodlivých správ často snažia vydávať za médiá alebo inštitúcie. Ide o typickú taktiku operácií nazývaných „Doppelgänger“ (dvojník), v ktorých sa využívajú falošné klony legitímnych webových lokalít so zámerom vyvolať v čitateľovi emócie, šokovať ho a manipulovať s ním.
Ak na internete narazíte na neobvyklý článok zverejnený v známom spravodajskom zdroji, lepšie sa prizrite, ako daná webová lokalita vyzerá, a všímajte si nezvyčajné zakončenia URL adresy, napríklad „.ltd“, „.online“ alebo „.foo“. Položte si otázku, či webová lokalita pôsobí pravo.
Ak sa vám čosi nezdá, poriadne sa presvedčte, čo daná osoba alebo organizácia skutočne povedala. Vyhľadajte pravdivé informácie tak, že si pozriete oficiálne profily v sociálnych médiách alebo webové lokality, a nešírte dezinformácie ďalej.
Ako rozpoznať vysoko falošný obsah (deepfake)
Stalo sa vám už, že ste na sociálnych sieťach videli nejakú celebritu alebo politika robiť niečo neuveriteľné alebo šokujúce? Vyzerá to síce presvedčivo, ale môžete s istotou povedať, že je to naozaj tá či oná osoba?
Majte na pamäti: zvukové záznamy a videá typu deepfake býva veľmi ťažké rozpoznať a dajú sa ľahko vytvoriť pomocou umelej inteligencie. Niektoré môžu vyzerať vtipne a neškodne, lenže účelom mnohých je manipulovať s vami.
Skôr než takýto obsah posuniete ďalej, overte si, či je autor obsahu oficiálnym zdrojom, zistite, či o danej správe informujú aj iné zdroje, a pozrite si online profily osôb, ktorých sa to týka. Inak by sa totiž mohlo stať, že budete neúmyselne šíriť dezinformácie.
Ako sa brániť manipulácii
Poznáte ten pocit, keď musíte okamžite reagovať na nejaký príspevok na sociálnych sieťach?
Keď narazíme na video alebo správu o niečom, čo nás rozčuľuje, vzbudzuje v nás obavy alebo po čom túžime, zvyčajne cítime potrebu niečo s tým urobiť. Šíritelia dezinformácií často zneužívajú ľudskú prirodzenosť, aby človeka prinútili rýchlo zareagovať a obsah hneď zdieľať.
Treba si dávať pozor na obsah, ktorý vás poteší, zarmúti alebo znechutí, pretože môže ísť o čosi vykonštruované alebo určené na manipuláciu.
Chráňte sa pred manipuláciou tým, že sa budete držať spoľahlivých zdrojov správ. Radšej nezdieľajte informácie pochádzajúce z anonymných príspevkov v sociálnych médiách, neznámych webových lokalít alebo článkov, ktoré majú v nadpise klikaciu pascu typu „Neuveríte, čo sa stane ďalej!“.
Tipy pre učiteľov: Ako pomôcť študentom rozpoznať dezinformácie
Učitelia zohrávajú veľkú úlohu v úsilí zabezpečiť, aby mladí ľudia už od útleho veku dokázali rozpoznať dezinformácie a brániť sa pred nimi. Komisia pripravila súbor nástrojov, ktoré vám pomôžu vštepiť študentom zručnosti potrebné na orientáciu v dnešnom spletitom digitálnom prostredí.
Tento súbor nástrojov ponúka príklady zo života a skupinové cvičenia, ktoré študentov primäjú zamyslieť sa nad spôsobom, akým sa na internete prezentujú informácie, a nad možnou motiváciou aktérov, ktorí šíria nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.
Spoznajú stratégie, ktoré šíritelia dezinformácií používajú na manipuláciu s adresátmi, a naučia sa, ako nenaletieť a ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí dezinformáciám uverili.
