EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 560 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY

Strategický plán zavádzania, ktorým sa navrhuje súbor doplnkových opatrení na podporu rýchleho zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá

1.    Úvod

Stratégia Európskej komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 1 vytvára základ pre spôsob, akým môže dopravný systém EÚ dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a stať sa odolnejším voči budúcim krízam. Ako je uvedené v Európskej zelenej dohode 2 , výsledkom by malo byť 90 % zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 v súlade s požiadavkou dosiahnuť v EÚ do roku 2050 klimatickú neutralitu. V stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa preto považuje za kľúčovú prioritu bezodkladne urýchliť zavádzanie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, ako aj obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a príslušnej infraštruktúry pre všetky druhy dopravy. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sa nezabudlo na žiadny región ani územie v EÚ a aby sa náležite riešili regionálne rozdiely v zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch či regiónoch s osobitnými potrebami a situáciou 3 .

Rýchlejšie zavádzanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív musí ísť ruka v ruke s vytvorením súhrnnej siete nabíjacej a čerpacej infraštruktúry, aby sa v plnej miere umožnilo rozsiahle využívanie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami vo všetkých druhoch dopravy. Stratégiou pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa posilňuje ambícia stanovená v jednej z hlavných európskych iniciatív Recharge and Refuel („dobíjajme a dotankujme“) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 4 , aby sa do roku 2025 vybudoval na cestách aspoň jeden milión z až troch miliónov verejne prístupných nabíjacích bodov a 500 z 1 000 vodíkových čerpacích miest, ktoré budú potrebné do roku 2030. V stratégii sa uvádza aj ambícia podporovať prístavy a letiská v prechode na multimodálnu dopravu s nulovými a nízkymi emisiami, podporovať dopravné uzly a podnecovať využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív.

Návrh Komisie týkajúci sa nového nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá je kľúčovou politickou iniciatívou na dosiahnutie ambície stanovenej v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu. Tento plán je uverejnený spolu s legislatívnym návrhom a načrtáva súbor doplnkových opatrení na podporu rýchleho zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá.

Zavádzanie možno skutočne urýchliť zlepšením postupov plánovania a vydávania povolení, poskytovaním cielenej verejnej podpory a rýchlym vyriešením zostávajúcich technických problémov, ktoré vrhajú tieň pochybnosti na investície. Komisia v rámci rozpočtu EÚ prednostne vyčlenila finančnú pomoc na zavádzanie takejto infraštruktúry. Pokrok vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mal výrazne pomôcť rozvoju trhu a zároveň prispieť k obnove po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Efektívne plánovanie a vydávanie povolení bude rovnako zohrávať úlohu ako na vnútroštátnej, tak aj na miestnej úrovni. V tomto oznámení sa vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi a viacerými zainteresovanými stranami, aby sa v celej EÚ rýchlo rozšírili príklady osvedčených postupov. Komisia už začala túto spoluprácu podporovať: pri vypracúvaní tohto plánu Komisia vychádzala z odborných znalostí, ktoré poskytlo Fórum pre udržateľnú dopravu 5 , ktoré združuje kľúčových účastníkov trhu z verejného a súkromného sektora.

2.    Aká je súčasná situácia?

Správa Komisie o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá poskytuje komplexné posúdenie súčasného stavu zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v EÚ 6 . Poukazuje sa v nej na to, že vyspelosť trhov sa výrazne líši v závislosti od druhu dopravy. Hoci niektoré členské štáty svoje ambície zvýšili, EÚ stále chýba komplexné a úplné pokrytie sieťou jednoducho použiteľnej infraštruktúry pre všetky druhy dopravy. Vo svojej nedávnej osobitnej správe 7 o infraštruktúre pre nabíjanie elektrických vozidiel Európsky dvor audítorov takisto zdôraznil výrazné rozdiely medzi členskými štátmi v zavádzaní nabíjacej infraštruktúry a naliehal na ne, aby svoju činnosť zintenzívnili.

V cestnej doprave dochádza v súčasnosti k významnému rozvoju na trhu s elektrickými vozidlami. Evidencia nových elektrických vozidiel sa v roku 2020 na mnohých trhoch EÚ zrýchlila vplyvom väčšej dostupnosti modelov, väčšej podpory nákupu a požiadavky na výrobcov, aby dodržiavali emisné normy CO2 pre osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá. Do konca roku 2020 bolo v členských štátoch 2,24 milióna elektrických vozidiel na batérie a plug-in hybridov. Autobusy predstavovali 0,3 % a nákladné vozidlá tvorili 0,03 % z celkového vozového parku elektrických vozidiel 8 . Využívanie takýchto vozidiel však naďalej zostáva vysoko koncentrované na malom počte trhov. Na úrovni jednotlivých členských štátov siahajú plánované a cieľové podiely, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, od menej ako 1 % až po viac ako 40 % podiel elektrických vozidiel na celkovom vozovom parku 9 .

Podobne ako v prípade využívania elektrických vozidiel je aj zavádzanie verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry vysoko koncentrované. Do konca roku 2020 bolo v členských štátoch vyše 226 000 verejne prístupných nabíjacích bodov, z ktorých 89 % boli nabíjacie body na bežné nabíjanie (s výkonom 22 kW a menej) a 11 % nabíjacie body na vysokovýkonné nabíjanie (s výkonom vyšším ako 22 kW) 10 . 70 % uvedenej infraštruktúry sa však nachádzalo v troch členských štátoch: Holandsku, Francúzsku a Nemecku 11 . Úroveň ambície v niektorých členských štátoch vzrástla, ale plánované zavádzanie infraštruktúry sa naprieč EÚ naďalej značne líši.

Pokiaľ ide o vozidlá s pohonom na CNG (stlačený zemný plyn), čo je vyspelá technológia, v najbližších rokoch sa oproti súčasnému vozovému parku s počtom 1,2 milióna vozidiel výrazný nárast neočakáva 12 . Existujúca infraštruktúra, ktorá v roku 2020 zahŕňala okolo 3 642 čerpacích miest 13 , sa javí do značnej miery postačujúca na pokrytie budúceho dopytu. To isté platí o súčasnej infraštruktúre pre skvapalnený ropný plyn (LPG): členské štáty nepredpokladajú do roku 2030 významné rozšírenie súčasného vozového parku 14 . V roku 2020 bolo v EÚ približne 332 čerpacích miest LNG (skvapalnený zemný plyn), ktoré obsluhovali hlavné koridory transeurópskej dopravnej siete a vozový park do 6 000 nákladných vozidiel s pohonom na LNG. 15 Hoci niektoré nedostatky pretrvávajú, čerpacia infraštruktúra už umožňuje pokročilú sieťovú prepojenosť. Výzvou zostáva dekarbonizácia zemného plynu.

Vozidlá na vodíkový pohon predstavujú stále okrajový segment trhu pre pretrvávajúce vysoké ceny vozidiel a pohonnej látky, ako aj pre nedostatočnú celkovú efektívnosť vozidiel 16 . Hoci niektoré členské štáty si pre ich zavádzanie stanovili vysoké ambície, mnohým stratégia zavádzania chýba. V roku 2020 bolo v prevádzke celkom 125 vodíkových staníc, ktoré boli výrazne koncentrované v malom počte členských štátov, a približne 2 000 vozidiel 17 . Niektorí výrobcovia ohlásili sériovú výrobu nákladných vozidiel s vodíkovými palivovými článkami v druhej polovici tohto desaťročia.

Vyhradená infraštruktúra pre biopalivá (E85, ED95), ktoré sa majú používať v dvojpalivových vozidlách, existuje len v niekoľkých členských štátoch. Počet evidencií týchto vozidiel zostáva stabilizovaný na veľmi nízkej úrovni 18 .

Pokiaľ ide o vodnú dopravu, dostupnosť údajov o využívaní biopalív, plavidlách s pohonom na alternatívne udržateľné palivá a o pobrežnom zásobovaní 19 kotviacich lodí 20 elektrinou je obmedzená. V roku 2019 bolo na svete objednaných približne 300 lodí na LNG. Len polovica z týchto lodí bola v prevádzke; druhá polovica zostáva na objednávke. Podobne nízky je aj celosvetový počet prevádzkovaných elektrických plavidiel (vrátane hybridov): v roku 2019 bolo v prevádzke 160 lodí a ďalších 104 bolo rozostavaných, ale záujem trhu rastie. Zavádzanie a využívanie pobrežného zásobovania elektrinou je naďalej nízke. Na začiatku roku 2021 malo približne 50 vnútrozemských a námorných prístavov v EÚ aspoň jedno miesto pripojenia na pobrežné zásobovanie lode elektrinou 21 . Hlavným cieľom nadchádzajúcej iniciatívy FuelEU Maritime je stimulovať dopyt po alternatívnych palivách v lodnej doprave ako súčasť balíka opatrení na zosúladenie tohto odvetvia s ambíciou EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. V nasledujúcich rokoch sa preto očakáva zrýchlenie trendu rastu vo využívaní alternatívnych palív a lodí s nízkymi alebo nulovými emisiami.

Pokiaľ ide o používanie alternatívnych palív v železničnej doprave, približne 60 % siete, ktorá obslúži 80 % celkového objemu dopravy, je elektrifikovaných, pričom elektrifikácia železničnej infraštruktúry ďalej pokračuje. Okrem toho sa v niekoľkých členských štátoch zadali prvé trhové objednávky na vlaky s vodíkovými palivovými článkami 22 .

Pokiaľ ide o používanie alternatívnych palív v leteckej doprave, udržateľné letecké palivá (pokročilé biopalivá a syntetické palivá z obnoviteľných zdrojov) možno už dnes až do 50 % miešať s kerozínom a možno využívať existujúcu čerpaciu infraštruktúru. Prebiehajúca práca v oblasti výskumu a inovácií by mohla priniesť ďalšie zvýšenie maximálneho pomeru pri zmiešavaní. Vzhľadom na prekážky súvisiace s nákladmi je však miera výroby a využívania stále nepatrná a predstavuje 0,05 % z celkového využívania paliva pre prúdové motory 23 . Nadchádzajúca iniciatíva ReFuelEU Aviation sa zameriava na riešenie tejto výzvy. Odvetvie leteckých spoločností a letísk v EÚ podporuje zvyšovanie využívania udržateľných leteckých palív a dodávok energie z obnoviteľných zdrojov a investuje do takéhoto zvyšovania. Letiská už podnikli mnohé iniciatívy na zníženie vplyvu letectva na úrovni letísk (elektrické napájanie lietadiel na stojiskách pri odletových bránach a na vzdialenejších stanovištiach).

Letecké odvetvie výrazne investuje aj do nových technológií elektrických, hybridných a vodíkových lietadiel. Prvé malé plne elektrické lietadlo získalo od Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) osvedčenie v roku 2020 24  a v najbližších rokoch očakávame lietadlá určené na komerčné lety na krátke vzdialenosti s nulovými emisiami CO2. Okrem uvedeného vývoja sa rozbiehajú nové koncepcie pre plne autonómne lietadlá (drony), ktoré ponúknu nové riešenia pre nákladnú, potenciálne však aj pre osobnú dopravu 25 . Zavedenie takýchto druhov lietadiel si bude vyžadovať dostatočné dodávky energie z obnoviteľných zdrojov a investovanie do infraštruktúry čerpacích miest a nabíjacích bodov na letiskách. Toto je obzvlášť potrebné v prípade výroby a dodávok vodíka 26 .

Investičné potreby

V Európskej zelenej dohode sa predpokladá, že do roku 2025 bude v súvislosti s očakávaným rastom počtu elektrických vozidiel potrebný viac ako štvornásobný nárast infraštruktúry na ich nabíjanie. To ukazuje výzvu, ktorej EÚ čelí, pokiaľ ide o zavádzanie nabíjacích bodov v priebehu najbližších rokov, ako aj potrebu investovať do pripojení do distribučnej siete.

V cestnej doprave predstavujú celkové investičné náklady medzi rokmi 2021 a 2030 na základe návrhu nového nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá približne 1,5 mld. EUR ročne. Pre námorné prístavy sa celkové náklady na infraštruktúru pobrežného zásobovania elektrinou odhadujú v rozmedzí od 1,2 mld. EUR do 6,5 mld. EUR v závislosti od základných nákladov na roky 2025 – 2050, pričom 3,4 mld. EUR by sa malo použiť na tankovanie LNG v námornej doprave (pri použití technológie z lode na loď). V prípade vnútrozemských prístavov sa celkové náklady na infraštruktúru zariadení na pobrežné zásobovanie elektrinou odhadujú v rozmedzí od 65 mil. do 412 mil. EUR navyše k základným nákladom. Posúdenie vplyvu ako sprievodný dokument k návrhu nového nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá obsahuje podrobné posúdenie nákladov a investičných potrieb 27 .

3.    Urýchlenie zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá

Zavádzanie možno urýchliť zlepšením celkového rámca týkajúceho sa plánovania, vydávania povolení a obstarávania takejto infraštruktúry v EÚ, ako aj zvýšením a lepším nasmerovaním verejnej podpory. Navyše spoločné technické špecifikácie pre vozidlá, infraštruktúru a služby súvisiace s jej využívaním sú zásadné pre rozšírenie trhových opatrení, pretože vytvárajú istotu pre investovanie na trhu. Dosiahnutie včasnej spoločnej dohody o tom, ako preklenúť zostávajúce normalizačné nedostatky, uľahčí prijatie takýchto opatrení. Prijatím doplnkových opatrení nachádza tento plán veľký potenciál na podporu návrhu nového nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá.

3.1.    Lepšie plánovanie, udeľovanie povolení a obstarávanie

Rozmiestnenie nabíjacích bodov a čerpacích miest, ktoré sú skutočne komerčne udržateľné, je v EÚ nerovnomerné. Verejné orgány na všetkých riadiacich úrovniach zohrávajú významnú úlohu pri rozvoji tohto trhu. Úpravou svojich postupov udeľovania koncesií alebo licencií, postupov verejného obstarávania alebo postupov udeľovania grantov môžu verejné orgány pomôcť formovať vývoj trhu v tejto oblasti:

·Verejná podpora inštalácie nabíjacích bodov a čerpacích miest je v mnohých prípadoch stále nevyhnutná. Orgány budú musieť tieto práce dôsledne naplánovať a zároveň ustanoviť primerané minimálne požiadavky a normy v oblasti služieb, ktoré umožnia hospodársku súťaž na trhu a pozitívne skúsenosti používateľov a zabránia odkázanosti na určité technologické riešenia.

·Plánovanie a vydávanie povolení sú rovnako dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú rýchlosť a rozsah zavádzania infraštruktúry: už dnes je pre prevádzkovateľov nabíjacích bodov v niektorých prípadoch ťažké nájsť vhodné lokality. Čas potrebný na získanie povolení na inštaláciu infraštruktúry sa môže výrazne líšiť podľa lokality, a to najmä pokiaľ ide o pripojenie do distribučnej siete. Tam, kde k zavádzaniu s použitím súkromných investícií nedochádza pre zlyhania trhu, umožňujú pravidlá štátnej pomoci členským štátom pokryť časť nákladov na získanie potrebných povolení.

·Postupy udeľovania koncesií môžu byť ďalším obmedzením. Z konzultácií na Fóre pre udržateľnú dopravu vyplynulo najmä to, že postupy udeľovania licencií, koncesií a verejného obstarávania týkajúce sa nabíjacích staníc často uprednostňujú väčších (v prípade rozsiahlych investícií/koncesií) alebo regionálnych hráčov (v prípade lokálnych investícií). Týka sa to predovšetkým postupov udeľovania koncesií (najmä na diaľniciach, ale aj v mestských oblastiach), kde sa za najnaliehavejší problém považuje nedostatočná transparentnosť a hospodárska súťaž v procese udeľovania koncesií a neprimerané trvanie koncesií 28 .

·Verejné orgány musia takisto zvážiť, ako optimálne rozdeliť stále vzácnejší priestor medzi vzájomne si konkurujúce požiadavky (napr. chodci alebo cyklisti, rekreačné činnosti alebo nabíjanie vozidiel). Zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry sa musí zohľadniť ako súčasť celkového plánovania udržateľnej mestskej mobility.

Ak sa tieto procesy vykonávajú správne, verejné orgány majú silnú pozíciu na to, aby mohli stimulovať a urýchliť zavádzanie nadčasových, najmodernejších, nákladovo efektívnych, energeticky účinných, skutočne interoperabilných a používateľsky ústretových riešení prospešných pre sieť a s vysokým štandardom služieb. V tejto súvislosti je dôležité sa poučiť zo skúseností predchodcov, vyvarovať sa chýb a inšpirovať sa postupmi, ktoré sa ukázali ako úspešné.

S cieľom riešiť túto potrebu Fórum pre udržateľnú dopravu už vypracovalo súbor odporúčaní pre verejné orgány na obstarávanie, udeľovanie koncesií, licencií a/alebo udeľovanie podpory pre infraštruktúru na elektrické nabíjanie osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel (Odporúčania Fóra pre udržateľnú dopravu pre verejné súťaže na nabíjacie body 2020) 29 , ako aj súhrnnú príručku 30 .

Odporúčania sú koncipované ako praktické usmernenia pre verejné orgány, ktoré sa buď pripravujú na verejné obstarávanie týkajúce sa nabíjacej infraštruktúry alebo na udelenie koncesií na ich zavedenie a/alebo prevádzku, prípadne v spojení s udelením vládnej podpory. Odporúčania obsahujú voľne dostupné príklady najlepších postupov, ktoré môžu celoštátne, regionálne a miestne orgány hneď použiť.

Začiatkom roku 2021 sa zriadila špecializovaná podskupina v rámci Fóra pre udržateľnú dopravu, ktorá má fungovať ako platforma na výmenu medzi verejnými orgánmi pre všetky záležitosti s cieľom propagovať a uľahčovať rozvoj vysokokvalitnej nabíjacej infraštruktúry. Táto „podskupina pre najlepšie postupy verejných orgánov na podporu zavádzania nabíjacej infraštruktúry“ bude okrem iného pravidelne aktualizovať uvedené odporúčania a súhrnnú príručku a diskutovať o možných prístupoch k harmonizácii a zjednodušovaniu postupov vydávania povolení a pripájania do siete. Bude navrhovať aj ďalšie odporúčania, napríklad na zavádzanie nabíjacej infraštruktúry pre špecializované a kaptívne vozové parky, a vytvorí aj európsky súbor nástrojov, ktorý bude zhromažďovať osvedčené postupy na tematickom základe. Prvé výstupy sa očakávajú v priebehu roku 2022 a uverejnia sa na novej špecializovanej znalostnej platforme pre verejné orgány ako súčasť Európskeho monitorovacieho strediska pre alternatívne palivá.

Európska komisia povzbudzuje členské štáty k ďalšej spolupráci v týchto otázkach a vyzýva ich, aby využili odporúčania Fóra pre udržateľnú dopravu. Členské štáty sa v potrebných prípadoch vyzývajú, aby posilnili svoje politické rámce na zabezpečenie lepšieho plánovania, vydávania povolení a verejného obstarávania.

3.2.    Čo najlepšie využitie prípravy národného plánu obnovy a odolnosti

V ročnej stratégii rastu na rok 2021 sa investície do udržateľnej dopravy určili za jednu z kľúčových priorít národných plánov obnovy a odolnosti – reformných a investičných balíkov, ktoré členské štáty pripravia v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Vyzýva sa v nej predovšetkým k tomu, aby sa do plánov obnovy a odolnosti zahrnuli reformy a investície zamerané na zvýšenie dopytu po vozidlách s nulovými a nízkymi emisiami a aby sa urýchlilo zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry s cieľom prispieť k zelenej transformácii.

V ročnej stratégii rastu na rok 2021 sa takisto navrhuje v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vytvoriť jednu z hlavných európskych iniciatív nazvanú Recharge and Refuel („dobíjajme a dotankujme“) 31 s cieľom propagovať nadčasové čisté technológie na urýchlenie využívania udržateľnej, dostupnej a inteligentnej dopravy a nabíjacích a čerpacích staníc a rozšírenie verejnej dopravy. Hlavná iniciatíva Power up („naštartujme“) navyše kladie základy pre vedúce trhy s vodíkom v Európe a súvisiacu infraštruktúru, čo rovnako prispeje k udržateľnej mobilite.

V reakcii na to mnohé členské štáty plánujú zahrnúť do dopravných a energetických častí svojich národných plánov obnovy a odolnosti investície a reformy, ktoré prispejú k uvedeným prioritám. V tejto súvislosti sú zvlášť významné opatrenia s cieľom urýchliť obnovu verejnej dopravy a súkromných vozových parkov s vozidlami, železničnými koľajovými vozidlami a plavidlami s nulovými a nízkymi emisiami a podporiť zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry pre alternatívne palivá na cestách aj v prístavoch. Plány obnovy a odolnosti navyše ponúkajú možnosť zahrnúť sem osobitné požiadavky na zefektívnenie vydávania povolení pre infraštruktúru nabíjacích bodov a čerpacích miest vodíka, čo prispeje k riešeniu administratívnych prekážok. Medzi plánmi obnovy a odolnosti, ktoré už členské štáty predložili, možno nájsť mnoho dobrých príkladov, čo zdôrazňuje pridanú hodnotu investícií plánov obnovy a odolnosti pre transformáciu na systém udržateľnej a inteligentnej mobility. Vo väčšine členských štátov sa opatrenia majú vykonávať v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a/alebo v partnerstve so súkromnými prevádzkovateľmi, aby sa v maximálnej miere využili pákové efekty.

Všetky členské štáty boli povzbudené k plnému využitiu všetkého im dostupného financovania, či už vo forme nenávratnej podpory alebo úverov. Rovnako ako pri projektoch v oblasti elektrickej energie sa podporujú cezhraničné prepojenia projektov infraštruktúry pre alternatívne palivá. Kontakty počas procesu plánovania a vykonávania môžu výrazne prispieť k maximalizácii prínosov z investícií podporených v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Tomuto procesu výmeny najlepších postupov môže pomôcť Nástroj technickej podpory Komisie 32 s rozpočtom na roky 2021 – 2027 vo výške 864 miliónov EUR. V rámci tohto nástroja môžu členské štáty požiadať o technickú podporu medzi iným na vykonávanie svojich národných plánov obnovy a odolnosti vrátane tých aspektov, ktoré sú naviazané na zelenú transformáciu. V kontexte finančného cyklu Nástroja technickej podpory na rok 2022 môžu členské štáty navyše požiadať o podporu v súlade s navrhovaným projektom technickej podpory pre hlavnú iniciatívu Recharge and Refuel, ktorý sa zameriava na opatrenia zlepšujúce zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá, a to aj v kontexte udržateľnej mestskej mobility.

Jasný opis priorít a cieľov spolu s dobre koncipovanými investičnými a reformnými projektmi poskytujú nutnú zrozumiteľnosť a zabezpečujú výrazný vplyv a vysokú pridanú hodnotu. Komisia pri posudzovaní toho, či plány prispievajú k zelenej transformácii, zohľadní mieru, do akej plány obnovy a odolnosti podporujú rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá, čo je súčasťou kritérií posudzovania stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

Predpisy o štátnej pomoci sa uplatňujú na projekty financované z mechanizmu aj tam, kde v dôsledku zlyhaní trhu trh ponechaný sám na seba neprináša požadované investície na podporu prechodu na čistú mobilitu. Komisia poskytla osobitné usmernenia pre štátnu pomoc v oblasti nabíjacej a čerpacej infraštruktúry pre cestné vozidlá, ktoré by sa mali náležite vziať do úvahy 33 . Pravidlá štátnej pomoci sa vzťahujú na investovanie do zavádzania infraštruktúry na dodávku elektrickej energie, vodíka, prípadne – ak je to nutné ako prechodné riešenie – plynu do vozidiel vrátane elektrických dvojkolesových vozidiel, motorových vozidiel, ľahkých úžitkových vozidiel, nákladných vozidiel, autobusov alebo plavidiel (nabíjacej alebo čerpacej infraštruktúry) bez ohľadu na to, či infraštruktúra slúži pre vlastnú potrebu príjemcu, či ide o poloverejnú infraštruktúru alebo o verejne prístupnú infraštruktúru 34 .

V závislosti od konkrétneho projektu majú členské štáty k dispozícii viaceré nástroje štátnej pomoci 35 . Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách by sa malo včas zmeniť, aby sa umožnila určitá podpora pre nabíjaciu a čerpaciu infraštruktúru a aby sa zjednodušilo vykonávanie takýchto projektov. Prebiehajú aj práce na revízii usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia, aby zahŕňali osobitné pravidlá pre posudzovanie schém pomoci pre nabíjaciu a čerpaciu infraštruktúru 36 .

3.3.    Posilňovanie a lepšie zacielenie financovania na úrovni EÚ, pritiahnutie súkromných investícií a zvyšovanie kapacity

EÚ už nepriamo aj priamo mobilizuje dodatočné verejné investície, aby pomohla uvoľniť súkromné prostriedky na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. V tomto viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 pomohol Nástroj na prepájanie Európy (NPE) podporiť zavedenie 20 450 nabíjacích bodov a čerpacích miest: 19 236 nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá, 130 čerpacích miest vodíka, 1 050 cestných čerpacích miest stlačeného zemného plynu (CNG) a skvapalneného zemného plynu (LNG) (809 čerpacích miest CNG a 241 čerpacích miest LNG) a čerpacích miest LNG a/alebo pobrežného zásobovania elektrinou v siedmich vnútrozemských a 27 námorných prístavoch 37 . Viacročný rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 zabezpečuje podstatný nárast podpory zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá. Členské štáty a iné zainteresované strany môžu čerpať zo širokého spektra doplnkových fondov a finančných nástrojov.

Plne v súlade s Európskou zelenou dohodou sa program Nástroj na prepájanie Európy na obdobie 2021 – 2027 (NPE II) bude zameriavať na zmenu klímy a 60 % z jeho celkového rozpočtu sa poskytne na spoločné financovanie iniciatív, ktoré podporujú ciele v oblasti klímy a urýchľujú prechod na mobilitu s nulovými emisiami. Na tento účel sa v rámci NPE II vytvorí nástroj pre alternatívne palivá. Z neho sa bude financovať infraštruktúra pre alternatívne palivá – palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá, a to kombináciou grantov NPE s financovaním z finančných inštitúcií na dosiahnutie väčšieho vplyvu investícií. Európska investičná banka (EIB) nebude jediným implementujúcim partnerom; iné národné podporné banky môžu takisto uľahčiť operáciu kombinovaného financovania.

Nový nástroj sa bude prispôsobovať vývoju na trhu, pričom bude odrážať osobitné potreby nabíjacej a čerpacej infraštruktúry pre ťažké úžitkové vozidlá. V tejto súvislosti Komisia takisto plánuje zadefinovať vhodnú fixnú mieru spolufinancovania pre projekty infraštruktúry pre alternatívne palivá – elektrickú energiu 38 a vodík – pre všetky druhy dopravy 39 tak v rámci všeobecného krytia NPE, ako aj v rámci prostriedkov vyčlenených na oblasť súdržnosti s proporčne zosúladenou mierou spolufinancovania 40 . Komisia bude podporovať len nabíjacie body s výkonom 150 kW a viac, najmä v častiach cestnej siete TEN-T, ktoré ešte nedosiahli dostatočné pokrytie infraštruktúrou. Na účely zjednodušenia riadenia a vykonávania nástroja bude Komisia na financovanie ultrarýchlych nabíjacích bodov 41 používať ako zjednodušenú formu financovania jednotkové príspevky vrátane nákladov na sieťové pripojenie 42 .

Na cestnej sieti TEN-T sa nedostatočná dostupnosť ultrarýchlych nabíjacích bodov ukazuje ako kľúčová výzva brániaca cezhraničnému cestovaniu na dlhé vzdialenosti. Iba na niektorých častiach siete je aspoň jeden rýchly nabíjací bod každých 60 km. Rovnako je rozdrobená ponuka čerpacích staníc vodíka na cestnej sieti. Vybavenie vnútrozemských a námorných prístavov dostatočnou udržateľnou infraštruktúrou pre alternatívne palivá zostáva ďalšou kľúčovou prioritou. S cieľom umožniť geograficky zacielené zavádzanie ultrarýchlych nabíjacích bodov Komisia ponúkne analýzu medzier v infraštruktúre, ktorá sa bude týkať infraštruktúry pre alternatívne palivá, na báze máp TEN-Tec 43 . V budúcnosti bude uvedená analýza zahŕňať určovanie trás a identifikáciu problémových oblastí/sezónnych špičiek na základe minulých dopravných tokov.

V mnohých prípadoch sa očakáva, že pre vysokú koncentráciu potenciálnych používateľov mestské oblasti prilákajú viac súkromných investícií ako iné oblasti. Nabíjacia infraštruktúra pre vozový park verejnej dopravy je preto kľúčovou prioritou verejného financovania a dopĺňa zavádzanie autobusov s nulovými emisiami v mestách. Toto by sa napríklad týkalo nabíjacej infraštruktúry v depách, zariadení na príležitostné nabíjanie a súvisiacich systémov zariadení na uskladňovanie energie.

Na maximalizáciu vplyvu súkromných investícií bude Komisia aktívne vyhľadávať synergie s partnerstvami a misiami v rámci programu Horizont Európa, najmä s navrhovanou misiou zameranou na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá 44 , ktorá si ako súčasť Európskej zelenej dohody kladie za cieľ zabezpečiť do roku 2030 klimatickú neutralitu 100 miest. Stimulovanie udržateľnej mestskej dopravy a mobility bude kľúčovým aspektom tejto misie, ktorá ponúkne možnosti tým mestám, ktoré chcú investovať do verejnej dopravy s nulovými emisiami a do súvisiacej infraštruktúry.

Investície vynaložené v rámci tejto misie môžu pozitívne prispieť k zavádzaniu nabíjacej infraštruktúry v mestách. Uvedený proces by zahŕňal vybudovanie verejne prístupných nabíjacích bodov a prípravu a rozvody v budovách a parkoviskách pre nabíjanie súkromných vozidiel. Partnerstvá Horizontu Európa s priemyslom a členskými štátmi prostredníctvom partnerstva pre prechod na čistú energiu takisto poskytujú príležitosti na financovanie rozvoja a výskumu v týchto oblastiach. 2ZERO, partnerstvá pre vývoj batérií a spoločný podnik pre čistý vodík 45 obsahujú osobitné zameranie na rozvoj nabíjacej a čerpacej infraštruktúry v oblastiach ako energetické prepojenie vozidla a siete (V2G) a všade dostupná cestná nabíjacia infraštruktúra alebo protokoly pre rýchle nabíjanie a čerpanie vodíka pre nákladné vozidlá. Komisia takisto spustila hlavnú iniciatívu v oblasti batérií, na ktorú vyčlenila ďalších 200 miliónov EUR, na podporu rozvoja a inovácií v oblasti batérií v Európe s názvom Battery 2030+. Inovačný fond bude podporovať inovatívne a nízkouhlíkové technológie a pomôže podnikom priniesť na trh priemyselné riešenia, ktoré podporia prechod ku klimatickej neutralite.

Politika súdržnosti významne pomôže všetkým regiónom pri prechode na zelenšiu a klimaticky neutrálnu Európu a zabezpečí, že sa na žiaden región nezabudne. Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond sú k dispozícii na podporu investícií do výskumu, inovácii a zavádzania, a to najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch. Politika súdržnosti ponúkne podporu, ktorá sa bude týkať všetkých druhov dopravy a všetkých úrovní dopravného systému od siete TEN-T až po miestnu mobilitu v súlade s osobitnými požiadavkami a prioritami identifikovanými v národných a regionálnych programoch.

Program InvestEU 46 môže najmä cez segment „udržateľná infraštruktúra“ posilniť nadčasové investície v celej Európskej únii, pomáhať mobilizovať súkromné investície a poskytovať poradenské služby realizátorom a prevádzkovateľom projektov, ktorí pracujú v oblasti udržateľnej infraštruktúry a mobilných aktív. Záruka Programu InvestEU môže podporovať financovanie rizikovejších realizátorov projektov, ako sú MSP a inovačné spoločnosti v oblasti inteligentnej a udržateľnej dopravy. Môže podporovať aj opatrenia na propagáciu zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a súvisiacich služieb v rámci segmentu „sociálne investície a zručnosti“ programu InvestEU. Navyše v rámci operácie kombinovaného financovania programu InvestEU bude možné kombinovať grant NPE so zárukou (programu InvestEU).

V posledných rokoch skupina EIB v rámci nástroja pre čistejšiu dopravu výrazne zvýšila podporu na urýchlenie nových technológií ako elektromobilita a digitalizácia 47 . Skupina EIB bude pokračovať v poskytovaní rôznych štruktúr financovania na pomoc pri urýchľovaní zavádzania čistejších mobilných aktív.

Napokon Komisia prijala významné opatrenia so zámerom zvýšiť udržateľnosť finančného systému, a to najmä prijatím nariadenia o taxonómii 48 v roku 2020, ktorým sa vytvoril systém klasifikácie pre zelené hospodárske činnosti. To pomôže rozširovať zelené finančné produkty, ako sú zelené dlhopisy a zelená sekuritizácia, vhodné na podporu investovania do zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy.

3.4.    Identifikovanie neprekonaných technologických výziev a urýchľovanie normalizácie

Normalizácia je dôležitým spôsobom vytvárania úspor z rozsahu a zrelého vnútorného trhu pre tento sektor. V rámci smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá sa prijali hlavné súbory spoločných technických špecifikácií týkajúcich sa dodávania elektrickej energie, vodíka a zemného plynu pre cestnú, námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu. Je to výsledok práce, ktorú vykonali európske normalizačné organizácie na základe žiadosti Komisie o normalizáciu v roku 2015 (mandát 533) 49 . Napriek dosiahnutému pokroku a podpore rastu trhu mnohé potreby stále neboli naplnené, a to najmä v dôsledku nového technologického vývoja a vyšších digitálnych a komunikačných požiadaviek vo všetkých druhoch dopravy.

Je dôležité, že oddnes má EÚ nadčasovú sieť infraštruktúry pre alternatívne palivá. Aby sa zabezpečilo koherentné zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry, je nevyhnutné spoločné chápanie osobitných technologických potrieb, ktoré treba pre jednotlivé palivá riešiť v každom druhu dopravy. V tejto súvislosti existuje naliehavá potreba zavŕšiť technologický prístup k zavádzaniu infraštruktúry čerpacích staníc vodíka pre ťažké úžitkové vozidlá, najmä pokiaľ ide o konečnú štandardnú podobu paliva (skvapalnené alebo stlačené, a úroveň tlaku). Zadefinovanie smerovania spoločného trhu v oblasti zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, pri ktorom sa zohľadnia aspekty, ako sú vozidlá, infraštruktúra a produkcia/distribúcia, bude pre včasné a komplexné zavádzanie rozhodujúce.

Prispôsobenie infraštruktúry pre alternatívne palivá potrebám osôb so zdravotným postihnutím je rovnako jednou z priorít programu. Akt o prístupnosti 50 už stanovuje minimálne požiadavky na úrovni EÚ, je však potrebné ich riadne presadzovať. Patria sem požiadavky na platobné terminály, isté dopravné služby a infraštruktúru vrátane nabíjacích staníc 51 . Komisia pripraví usmernenia a s Fórom pre udržateľnú dopravu si bude vymieňať osvedčené postupy s cieľom podporiť tieto požiadavky pri zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá.

V prípade cestnej dopravy sa normalizačná práca sústredila na elektrotechnické otázky, ako sú zástrčky, zásuvky a špecifikácie pre elektrickú bezpečnosť. Aby sa dosiahla plná interoperabilita medzi všetkými časťami nabíjacieho ekosystému elektrických vozidiel, je teraz naliehavo potrebné ďalej normalizovať komunikačné rozhrania a vyvíjať nové dátové modely s cieľom integrovať elektrické vozidlá do siete vrátane systémov energetického manažérstva budov, ako aj podporovať rozvoj e-roamingových sietí po celej EÚ. Prioritou pre normalizáciu sú hlavne elektrické nabíjacie body a čerpacie miesta vodíka pre ťažké úžitkové vozidlá. Komisia bude spolupracovať s európskymi normalizačnými organizáciami a orgánmi na účely prijatia novej žiadosti o normalizáciu:

·s cieľom zabezpečiť úplnú interoperabilitu nabíjacieho ekosystému elektrických vozidiel vrátane komunikácie medzi všetkými časťami tohto ekosystému (výrobcovia vozidiel, prevádzkovatelia nabíjacích bodov, poskytovatelia služieb mobility, prevádzkovatelia e-roamingových platforiem a prevádzkovatelia distribučných sústav),

·s cieľom priniesť na trh vznikajúce technológie, ako sú služby inteligentného nabíjania a služby energetického prepojenia vozidla a siete (V2G), ktoré budú takisto predmetom projektov v oblasti výskumu a vývoja a demonštračných projektov v rámci nového programu Horizont Európa (vrátane prijatého pracovného programu Spoločného výskumného centra Európskej komisie) a misie zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá,

·s cieľom formulovať osobitné požiadavky na nabíjanie ťažkých úžitkových vozidiel vrátane zástrčiek s vysokou intenzitou elektrického prúdu, zásuviek, technológií chladenia a komunikačných rozhraní založených na báze európskych technických špecifikácií, ktorú sú už vypracované pre ľahké úžitkové vozidlá; bude potrebné osobitné úsilie so zreteľom na tvorbu metodiky prednormatívneho výskumu a testovania, aby sa v súvislosti s týmito technológiami podporila konkurencieschopnosť a spoľahlivosť výskumu a vývoja, ako aj priemyslu EÚ,

·s cieľom zabezpečiť tvorbu noriem pre elektrické cestné systémy koncipované tak, aby prenášali elektrickú energiu do pohybujúcich sa vozidiel,

·s cieľom uľahčiť zavedenie technológie bezdrôtového nabíjania v statickej aj dynamickej forme, pri ktorej sa dosiahne postačujúci prenos energie pre rôzne druhy vozidiel a potreby používateľov; osobitnú pozornosť bude potrebné venovať zabezpečeniu dostatočnej elektromagnetickej kompatibility týchto technológií s existujúcimi komunikačnými pásmami v rozumne a realisticky zadefinovaných podmienkach,

·s cieľom sformulovať technické špecifikácie pre čerpacie miesta vodíka so skvapalneným a stlačeným vodíkom pre ťažké úžitkové vozidlá.

V tejto súvislosti je potrebné medzi mnohými zainteresovanými stranami, ktoré sú súčasťou ekosystému nabíjania, vybudovať konsenzus v otázke budúcej koncepcie rámca pre správu komunikácie energetického prepojenia vozidla a siete. Tento rámec by mal byť založený na otvorených a transparentných princípoch a jeho výsledkom by mal byť európsky ekosystém, ktorý bude ľahko prístupný pre všetky strany. Komisia bude koordinovať postup, aby sa zabezpečilo, že proces tvorby rámca bude účinný a transparentný.

V železničnom sektore 52 vedie vývoj technických požiadaviek a špecifikácií Železničná agentúra Európskej únie v spolupráci s prevádzkovateľmi, výrobcami železničných koľajových vozidiel a výrobcami palivových článkov. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zohľadniť bezpečnú inštaláciu a kontrolu výkonnosti. Vzhľadom na tieto technické požiadavky agentúra vydáva oprávnenia na uvádzanie železničných vozidiel do prevádzky a uľahčuje komercializáciu železničných vozidiel a vlakov vo všetkých členských štátoch. V nadchádzajúcich rokoch bude potrebné prekonať tri konkrétne technologické prekážky, aby bolo možné považovať technológiu vodíkových palivových článkov pre vlaky za komerčne úspešnú. Sú to tieto prekážky:

·rozsiahla demonštrácia viacúčelových vlakových jednotiek,

·vývoj, inžiniering a prototypová prevádzka posunovacích rušňov alebo lokomotív na hlavných tratiach,

·technologický vývoj optimalizovaného systému uskladnenia vodíka pre použitie vodíkových palivových článkov v železničnej doprave.

Na uvedené tri vysoko prioritné témy sa bude zameriavať výskum a inovácie, a to prípadne aj zintenzívnením koordinácie medzi budúcim európskym partnerstvom pre transformáciu železničného systému Európy a európskym partnerstvom pre čistý vodík.

Väčšina stále neprekonaných technologických prekážok sa týka potenciálu optimalizácie potrebného na to, aby mohla technológia vodíkových palivových článkov lepšie konkurovať naftovým alebo elektrickým vlakom. Potenciál optimalizácie konkrétne priamo závisí od samotného vlaku s vodíkovými palivovými článkami, existuje však aj veľký priestor na zlepšovanie a vývoj príslušnej infraštruktúry čerpacích miest vodíka, ako aj systémov služieb a údržby.

Okrem toho technologický vývoj v železničnom sektore čelí roztrieštenosti regulačného prostredia, pokiaľ ide o technické požiadavky ako na európskej úrovni (technické špecifikácie interoperability), tak aj na vnútroštátnej úrovni (notifikované vnútroštátne technické predpisy). Toto má veľký dosah, a to najmä vzhľadom na to, že na pokrytie celého európskeho trhu je potrebných niekoľko druhov vlakov. Kým nedôjde k vytvoreniu európskych technických požiadaviek a osobitných noriem, vlaky s pohonom na vodíkové palivové články by mohli čeliť fragmentácii trhu, ktorá povedie k vyšším fixným nákladom, čo bude znevýhodňovať priekopníkov, ak sa nové regulačné prostredie bude koncipovať pre všetky typy využitia.

Nové nápady môžu zabezpečovať synergické zavádzanie infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel a pokrokových železničných technológií. Napríklad v prípadných budúcich otvorených vozňoch na prevoz vozidiel budú potrebné osobitné meničové komponenty prispôsobené pre rozličné a do istej miery variabilné napätie a frekvencie elektrických vlakov na jednej strane a normalizovaná technológia nabíjania v elektrických vozidlách na druhej strane, rovnako tak aj riešenia pre bezpečnú kabeláž, ktoré budú spĺňať železničné bezpečnostné normy.

Pre námornú dopravu a vnútrozemskú vodnú dopravu je vytvorenie noriem základom pre prechod od činnosti na vysokej úrovni, akou je práca v rámci dohovorov/kódexov Medzinárodnej námornej organizácie, 53 k prevádzkovej alebo technickej realizácii. Význam medzinárodných noriem v prístavoch, najmä pre rozhranie medzi loďou a pobrežím v medzinárodných námorných prístavoch, priamo súvisí s podporou bezpečnosti a dôvery v rozvoj udržateľných alternatívnych palív (alkoholov, amoniaku, vodíka a iných) alebo elektrifikačných riešení (ako je pobrežné zásobovanie elektrinou a nabíjanie batérií). Je to rovnako dôležité pri podpore miestnej dostupnosti, čím by sa mohli vytvoriť ďalšie možnosti skladovania a distribúcie, a tým obmedzené potreby infraštruktúry rovnakého druhu (napr. pre pokročilé biopalivá), čo bude mať význam najmä vtedy, keď budú spoločne existovať viaceré palivové riešenia v kombinácii s palivovo flexibilnými motormi.

V tomto kontexte a ako súčasť žiadosti Komisie o normalizáciu z roku 2015 (mandát 533) 54 sa vytvorili normy interoperability pre námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu, a to najmä pre pobrežné zástrčky. Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) v spolupráci s členskými štátmi a priemyslom vytvorila aj usmernenia k čerpaniu LNG pre prístavné orgány a správne orgány 55 . EMSA podobne v súčasnosti vypracúva usmernenia k pobrežnému zásobovaniu elektrinou. Obidva usmerňovacie dokumenty dopĺňajú existujúce normy, usmernenia a najlepšie postupy v odvetví s cieľom poskytnúť odporúčania týkajúce sa najlepších postupov.

Nadchádzajúce potreby normalizácie identifikované pre vodnú dopravu možno rozdeliť na dve oblasti:

1.tvorba ďalších špecifikácií pre zásobovanie elektrickou energiou vrátane pobrežných nabíjacích bodov pre batérie, komunikačného rozhrania prístav – sieť v automatizovanom pobrežnom zásobovaní elektrinou pre každú technickú kategóriu plavidiel a výmeny a nabíjania batérií v pevninských staniciach pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy;

2.tvorba nových noriem pre udržateľné tankovanie vodíka, amoniaku a metanolu pre plavidlá námornej dopravy a vnútrozemskej vodnej dopravy. Ide o stredno- až dlhodobý technologický vývoj v súlade s cieľmi zníženia emisií skleníkových plynov, ktorý by mal byť zavŕšený v polovici 20. rokov tohto storočia.

V leteckej doprave sa normalizačná práca sústreďuje na nové európske normy na podporu interoperabilnej infraštruktúry na dodávky elektrickej energie pre všeobecné letectvo 56 a lietadlá s osobitným využitím, ako je elektrické vertikálne vzlietanie a pristávanie (eVTOL) 57 . Očakáva sa, že tieto normy sa prijmú do konca roka 2021 a 2022. Vo všeobecnosti by nové normy mali vychádzať z existujúcich odborných znalostí a technologického rozvoja, na čele ktorého stojí nedávne typové osvedčovanie malých elektrických lietadiel. V prípade vodíka v súčasnosti normalizačná činnosť pre čerpacie miesta neprebieha, pretože vodíkom poháňané lietadlá sú ešte vo veľmi ranej fáze osvedčovania. EASA prispieva do tohto procesu s normalizačnými orgánmi a inými špecializovanými orgánmi z EÚ aj mimo nej. Normy pre eVTOL a všeobecné letectvo sa navrhujú v spolupráci s odvetvím a medzinárodnými leteckými organizáciami, aby sa zabezpečila interoperabilita prepojení na letiskách mimo Európskej únie. V prípade veľkých lietadiel žiadna normalizačná činnosť neprebieha, pretože na rozdiel od eVTOL a všeobecného letectva sa v súčasnosti ešte nerealizujú žiadne projekty osvedčovania elektrických alebo hybridných veľkých lietadiel.

3.5.    Tvorba dátového a riadiaceho rámca na zabezpečenie účinného fungovania ekosystému elektromobility

Najmä v oblasti elektromobility sa dostupnosť a prístupnosť vysokokvalitných údajov stáva nevyhnutnosťou pre nové služby a vlastnosti produktov, ktoré podporujú hromadné uplatnenie na trhu. Na trhu, ktorý obsahuje milióny vozidiel a nabíjacích bodov, je nevyhnutné efektívne prepojiť používateľov a infraštruktúru poskytnutím plynulých riešení zameraných na používateľa.

Komisia pomáha opatrením na podporu programu v oblasti „zberu údajov týkajúcich sa nabíjacích bodov/čerpacích miest pre alternatívne palivá a jedinečných identifikačných kódov týkajúcich sa aktérov elektromobility“ spolu s členskými štátmi s cieľom zlepšiť zber údajov o infraštruktúre pre alternatívne palivá, identifikovať ďalšie potenciálne potreby a zlepšiť tvorbu nových digitálnych služieb tým, že sa uľahčí výmena údajov medzi podnikom a verejnou správou (B2G), podnikom a podnikom (B2B) a podnikom a koncovým zákazníkom (B2C).

Základné údaje o infraštruktúre pre alternatívne palivá, ako je ich umiestnenie a prístupnosť, často nie sú v súčasnosti poskytované alebo prístupné. Uvedené údaje je nutné v prípade potreby vytvoriť a sprístupniť jednoduchým spôsobom a bez vzniku nákladov prostredníctvom spoločnej štruktúry údajov. Z toho vyplýva, že nabíjacia a čerpacia infraštruktúra musí byť schopná spracovať potrebné dátové požiadavky prostredníctvom interoperabilnej dátovej infraštruktúry, ktorá podporuje spoločné využívanie údajov vo verejnom záujme. Na tomto základe možno spotrebiteľom poskytovať pokročilé digitálne služby, čo zároveň umožní vytvorenie nových podnikateľských príležitostí a zlepšenie skúseností používateľov. Je to zrejmé pri údajoch o cenách: používatelia elektrického vozidla by mali vedieť, koľko budú platiť pri použití akéhokoľvek nabíjacieho bodu skôr, než sa k nemu skutočne dostanú, aby vedeli prijať informované rozhodnutie, ktoré spĺňa ich potreby. Transparentné zdieľanie údajov o cenách navyše podporí tvorbu primeraných cien za e-roaming v celej EÚ.

Vytvorenie nových služieb, ktoré zlepšia celkovú kvalitu a používateľský komfort infraštruktúry pre alternatívne palivá, bude do veľkej miery závisieť od otvorenosti generovaných údajov v celom ekosystéme (napr. prístupu k palubným údajom), ako aj od potenciálnej prepojenosti s údajmi z iných sektorov, ako je elektronický obchod, poistenie, bankovníctvo alebo telekomunikácie.

Európske monitorovacie stredisko pre alternatívne palivá už sprístupňuje dôležité údaje o infraštruktúre pre alternatívne palivá online 58 , a to aj ich zobrazovaním na interaktívnej mape, so zameraním na monitorovanie politík. Táto funkcionalita sa v budúcnosti zlepší okrem iného zahrnutím novej znalostnej platformy pre verejné orgány (pozri bod 3.2) a oddielu s informáciami pre spotrebiteľa. Európske monitorovacie stredisko pre alternatívne palivá má rovnako potenciál stať sa spoločným európskym prístupovým bodom pre sprístupňovanie a opätovné používanie údajov o infraštruktúre pre alternatívne palivá v reálnom čase.

A čo je dôležité, ekosystém údajov o elektromobilite zahrnuje aj súkromnú nabíjaciu infraštruktúru, konkrétne nabíjacie body v obytných a kancelárskych budovách, na letiskách alebo v autobusových depách. Je nevyhnutné zaviesť vhodné systémy monitorovania a výmeny údajov medzi verejnou a súkromnou nabíjacou infraštruktúrou a elektrickou sieťou, čím sa vytvorí konzistentný technologický rámec, najmä so zreteľom na umožnenie inteligentného a obojsmerného (V2G) nabíjania, čo je pre integráciu elektrických vozidiel do siete nevyhnutné.

Preto je naliehavo potrebné zabezpečiť, aby nová infraštruktúra pre alternatívne palivá zavedená v Európe dokázala odosielať informácie v reálnom čase, čo uľahčí nové digitálne služby a integráciu elektrických vozidiel do siete. Na tento účel je nutné vytvoriť rovnaké podmienky na európskej úrovni založené na spoločnom súbore technologických vlastností a pravidlách riadenia trhu, čo bude základom pre pružný a odolný dátami riadený ekosystém.

Hlavné prvky pre vytvorenie inteligentného dátového ekosystému a jeho riadiaceho rámca sú:

·digitálne prepojená nabíjacia infraštruktúra, ktorá dokáže poskytovať inteligentné a obojsmerné (V2G) nabíjacie služby a ktorú možno na tento účel ľahko modernizovať,

·nabíjacia infraštruktúra vybavená potrebnými hardvérovými a softvérovými komponentmi a spĺňajúca príslušné normy, ktorá zabezpečí interoperabilný tok informácií backendovým štruktúram a iným účastníkom trhu,

·dostupnosť nevyhnutných, vymedzených typov údajov, čo zabezpečí rozvoj nových služieb, ktoré by mali splniť potreby používateľov pre rôzne typy vozidiel (napr. ľahké úžitkové vozidlá ako aj ťažké úžitkové vozidlá) vrátane plynulých procesov lokalizácie, rezervácie, platby a spravodlivého vyúčtovania,

·realizácia harmonizovaných a používateľsky ústretových platobných riešení vrátane možností platieb ad hoc alebo platieb na základe zmlúv, pričom sa zohľadnia osobitné potreby v prípade poskytovateľov služieb elektromobility 59 , bez ktorých sa e-roamingové siete 60 , ktoré spĺňajú každodenné potreby používateľov, nezaobídu,

·špecifikácia požadovaných dimenzií údajov (agregácia, kvalita, zdieľanie, opätovné používanie atď.) s cieľom zabezpečiť vytvorenie pokročilých digitálnych služieb a mapy úloh a povinností rozličných účastníkov trhu v rámci ekosystému.

Podobne bude dôležité vytvoriť aj dátové ekosystémy pre iné alternatívne palivá (čistý H2, bio-LNG, biometán, palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá a iné riešenia v oblasti pokročilých biopalív), ktoré spĺňajú osobitné požiadavky trhu, hlavne v prípade používania rovnakého potrubia na prepravu paliva ako pri riešeniach využívajúcich chemicky totožné fosílne palivo. Celkovo bude dopyt po údajoch a kvalita a frekvencia informačných tokov závisieť od vnútorných vlastností procesu nabíjania a čerpania, ako aj od údajov potrebných na zabezpečenie primeraného využívania infraštruktúry pre každé palivo a typ vozidla.

V koordinácii s prebiehajúcimi pracovnými tokmi zameranými na vytvorenie dátového priestoru pre mobilitu a opatreniami na podporu programu pre koordinačný mechanizmus na združenie národných prístupových bodov Fórum pre udržateľnú dopravu prediskutuje technické špecifikácie a politické požiadavky na vytvorenie otvoreného dátového ekosystému, ktorý zabezpečí slobodný prístup a opätovné používanie údajov týkajúcich sa elektromobility a iných alternatívnych palív do roku 2023 a 2025. V tejto súvislosti bude Fórum pre udržateľnú dopravu pracovať na osobitných typoch statických a dynamických údajov, ktoré sú potrebné na vytváranie nových služieb, pričom bude vychádzať z výsledkov opatrenia na podporu programu v oblasti „zberu údajov týkajúcich sa nabíjacích/čerpacích staníc pre alternatívne palivá a jedinečných identifikačných kódov týkajúcich sa aktérov elektromobility“ ako základného východiska pre prácu na možnom delegovanom akte naplánovanom na rok 2022.

4.    Zabezpečenie širokej spolupráce v snahe o dosiahnutie spoločného cieľa

Prechod dopravného sektora na udržateľnú a čistú energiu sa nedá ľahko naplánovať a zrealizovať. Rýchle zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry predstavuje značné výzvy: pre procesy plánovania a vydávania povolení, pre plánovanie integrácie energetického systému, pre vybudovanie interoperabilných plynulých služieb pre používateľov a pre vytvorenie otvoreného a konkurencieschopného trhového ekosystému. Vyžaduje si to širokú spoluprácu medzi všetkými účastníkmi trhu z verejného i súkromného sektora v celom hodnotovom reťazci, v rámci ktorej sa spojí automobilové a energetické odvetvie, aby poskytovali používateľom digitalizované služby. To by malo byť spoločným cieľom verejných orgánov aj priemyslu.

Preto Komisia do prípravy tohto plánu zavádzania úzko zapojila Fórum pre udržateľnú dopravu, pričom vychádzala z blízkej spolupráce s fórom v uplynulých rokoch. Fórum je hlavná expertná skupina Komisie pracujúca na infraštruktúre pre alternatívne palivá. Združuje zástupcov zo všetkých členských štátov, z kľúčových zainteresovaných organizácií, ako aj priemyselné subjekty. Členovia fóra boli vyzvaní k tomu, aby si vymieňali názory a informácie o kľúčových problematických oblastiach a opatreniach uvedeného plánu na dvoch zasadnutiach a formou písomných výmen.

Komisia bude pokračovať v tomto procese širokej spolupráce zainteresovaných strán. Zriadila množstvo nových expertných podskupín pod záštitou Fóra pre udržateľnú dopravu, aby sa zúčastnili na procese zisťovania skutočností a rozhodovania v kľúčových oblastiach správy údajov, komunikačných protokolov a rozhraní, plánovania, vydávania povolení a činnosti v oblasti koncesií. Zistenia pomôžu pri tvorbe budúcich politík. Komisia bude takisto pozorne sledovať inštaláciu nabíjacích bodov a čerpacích miest na iných relevantných fórach a v iných procesoch, okrem iného v kontexte vlny obnovy budov 61 . Komisia bude podporovať potrebu ďalších aktivít v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä prostredníctvom programu Horizont Európa a partnerstiev so súkromným sektorom (inštitucionalizované a spoločne programované partnerstvá) a s členskými štátmi (spolufinancovanie).

Teraz je potrebná účinná a efektívna cezhraničná a medzisektorová spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami verejného a súkromného sektora na tvorbe otvorenej, transparentnej a interoperabilnej infraštruktúry s plynulými službami infraštruktúry. Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby zapojili všetky verejné orgány a účastníkov trhu na všetkých úrovniach správy do diskusie o ďalších potrebách a možnostiach v oblasti politík.

5.    Závery

Budovanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry pre systém udržateľnej mobility ponúka jedinečnú príležitosť stimulovať obnovu po následkoch pandémie COVID-19. Súvisiace investície vytvoria pracovné miesta, ktoré sa nedajú ľahko zabezpečiť externe a sú často zakorenené v miestnych ekonomikách. Existuje veľký potenciál na budovanie novej trhovej ekonomiky v oblasti nabíjacích a čerpacích služieb, ktoré spotrebitelia oceňujú a ktoré podporujú nové obchodné modely a zároveň vytvárajú značné sociálne a environmentálne prínosy.

Zrýchlenie zavádzania nabíjacej a čerpacej infraštruktúry je kľúčovou politickou prioritou na zabezpečenie toho, aby prenikaniu vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trh nebránila nedostatočná infraštruktúra, a to aj vzhľadom na to, že v najbližších rokoch sa očakáva významný rast. Dôležité je, že táto infraštruktúra vrátane príslušných technických komponentov bude musieť byť použiteľná aj v budúcnosti na podporu výmeny údajov v reálnom čase a vytvárania pokročilých digitálnych služieb, aby tak mohli vzniknúť nové obchodné príležitosti a zlepšovali sa skúsenosti používateľov.

V tomto pláne sa uvádza množstvo doplnkových opatrení, ktoré majú podporiť zrýchlené zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v EÚ. Sú úzko prepojené s politikami, ktoré majú spoločne riešiť otázky týkajúce sa vozidiel, plavidiel a lietadiel na alternatívne palivá, infraštruktúr, výroby energie, sietí, dát a služieb pre používateľov. Podporujú politické iniciatívy v rámci balíka návrhov „Fit for 55“, najmä návrh upraviť emisné normy CO2 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a návrh nového nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ, ako aj návrhy iniciatív RefuelEU Aviation a FuelEU Maritime. Sú prepojené aj s dôležitými iniciatívami v oblasti priemyselnej politiky, ako sú Aliancia pre batérie, Aliancia pre čistý vodík a nadchádzajúca Aliancia pre hodnotový reťazec v oblasti palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív. Komisia pracuje aj na návrhu revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov a aspekty zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá bude riešiť v nadchádzajúcom preskúmaní nariadenia o usmerneniach k sieti TEN-T a v novom balíku opatrení v oblasti mestskej mobility neskôr v roku 2021.

Komisia je pripravená podporiť zrýchlené zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry pre alternatívne palivá, a to aj investíciami do výskumu a inovácií. Rýchla dohoda o návrhu nového nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá sa môže opierať o širokú podporu zavádzania tejto infraštruktúry na trh v rámci mnohých fondov a finančných nástrojov, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ. Komisia vyzýva členské štáty, aby pri plánovaní opatrení v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vytvorili z podpory zavádzania infraštruktúry kľúčovú prioritu. Podčiarkuje prínosy aktualizovania súvisiacich politík a predpisov týkajúcich sa plánovania a vydávania povolení na vnútroštátnej aj miestnej úrovni. Spolu so zainteresovanými stranami takisto pracuje na identifikovaní technologických výziev, vykonaní požadovaných normalizačných činností a zriadení dobre fungujúcej správy ekosystému pre batériové elektrické vozidlá a elektrické vozidlá s palivovými článkami. Toto všetko spoločne zvýši konkurencieschopnosť dopravného sektora EÚ, zabezpečí, že sa nezabudne na žiadneho spotrebiteľa ani na žiaden región a podporí prechod na udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

(1)

     COM(2020) 789 final.

(2)

     COM(2019) 640 final.

(3)

     Ako sú vidiecke, riedko osídlené, vzdialené, najvzdialenejšie, ostrovné a horské regióny.

(4)

      https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/recovery-coronavirus/recovery-and-resilience-facility_en. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ústredný bod balíka EÚ na podporu obnovy, je kombináciou grantov a úverov v celkovej výške 672,5 mld. EUR, ktoré budú rozdelené medzi členské štáty na pomoc pri reformách a investíciách.

(5)

      https://ec.europa.eu/transport/themes/urban/stf_en.

(6)

     COM(2021) 103 final.

(7)

      https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR21_05/SR_Electrical_charging_infrastructure_EN.pdf.

(8)

     Štúdia EAFO/ICCT:  https://www.eafo.eu/sites/default/files/2021-03/EAFO%20Europe%20on%20the%20electrification%20path%20March%202021.pdf.

Na ôsmich trhoch sa zaznamenal nárast počtu nových evidencií vozidiel približne o 200 % a viac, zatiaľ čo na 11 trhoch bol zaznamenaný trhový nárast približne o 100 % a viac. Európske monitorovacie stredisko pre alternatívne palivá je monitorovacie stredisko Európskej komisie, ktoré zbiera najrôznejšie údaje o alternatívnych palivách, vozidlách, infraštruktúre a podporných politikách v EÚ.

(9)

     COM (2021) 103 final.

(10)

      https://www.eafo.eu/sites/default/files/2021-03/EAFO%20Europe%20on%20the%20electrification%20path%20March%202021.pdf.

(11)

      https://www.eafo.eu/.

(12)

     SWD(2020) 331 final.

(13)

      https://www.eafo.eu/.

(14)

     COM (2021) 103 final.

(15)

      https://www.eafo.eu/.

(16)

     Najnovší vývoj v dopravných systémoch na alternatívne palivá v Európskej únii; Spoločné výskumné centrum, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/fd62065c-7a0b-11ea-b75f-01aa75ed71a1.

(17)

      https://www.eafo.eu/.

(18)

      https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/fd62065c-7a0b-11ea-b75f-01aa75ed71a1/ a SWD(2021) 49 final.

(19)

     Pobrežné zásobovanie elektrinou alebo elektrina z pobrežnej elektrickej siete.

(20)

     SWD(2021) 631.

(21)

     COM(2021) 103 final.

(22)

     To isté.

(23)

     To isté.

(24)

      EASA vydala osvedčenie pre elektrické lietadlo, prvé typové osvedčenie pre plne elektrické lietadlo na svete. EASA (europa.eu) .

(25)

     Niekoľko spoločností ohlásilo komercializáciu elektrických výcvikových lietadiel (malých, elektrických, dvojmiestnych lietadiel). Hoci takéto okrajové segmenty trhu emisie CO2 ani znečistenie ovzdušia dramaticky neznížia, ponúkajú európskym priemyselným odvetviam na svetových trhoch zaujímavú šancu vývoja vyspelých technológií.

(26)

     V tejto súvislosti spoločnosť Airbus nedávno oznámila oddialenie cieľa bežného využívania lietadiel na vodík (na obdobie až po roku 2050): https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/airbus-tells-eu-hydrogen-wont-be-widely-used-planes-before-2050-2021-06-10/).

(27)

     SWD(2021) 631.

(28)

      Konzultácie so zainteresovanými stranami, 2019 | Mobilita a doprava (europa.eu).

(29)

      https://ec.europa.eu/transport/sites/default/files/sustainable_transport_forum_report_-_recommendations_for_public_authorities_on_recharging_infrastructure.pdf.

(30)

     https://ec.europa.eu/transport/sites/default/files/stf_handbook.pdf.

(31)

     https://ec.europa.eu/info/files/example-component-reforms-and-investments-clean-smart-and-fair-urban-mobility_en.

(32)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory.

(33)

 https://ec.europa.eu/competition/state_aid/what_is_new/template_RFF_electric_and_hydrogen_charging_stations.pdf.

(34)

     Existujú osobitné pravidlá na podporu nákupu elektrických alebo iných cestných vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami.

https://ec.europa.eu/competition/state_aid/what_is_new/template_RFF_premiums_acquisition_low_emission_vehicles.pdf.

(35)

     Sem patria napríklad ustanovenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, pomoc zlučiteľná priamo podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, usmernenia o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky, usmernenia pre regionálnu pomoc alebo predpisy, ktoré sa týkajú kompenzácie za plnenie povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme.

(36)

     Verejné konzultácie o revidovaných usmerneniach o pomoci v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia: https://ec.europa.eu/competition-policy/public-consultations/2021-ceeag_nl .

(37)

     Tieto orientačné sumy ešte nezahŕňajú pripravované granty NPE po výzve na platforme kombinovaného financovania (štvrtá uzávierka).

(38)

     Napr. infraštruktúra pre autobusové depá alebo zásobovacia infraštruktúra a pozemná prevádzka v námorných a vnútrozemských prístavoch a letiskách siete TEN-T.

(39)

     V rámci NPE II nebudú náklady týkajúce sa vozidiel alebo plavidiel oprávnené – okrem prípadov vnútrozemskej vodnej dopravy a príbrežnej námornej dopravy – ak je na naštartovanie používania podporovanej nabíjacej/čerpacej infraštruktúry potrebný určitý počiatočný počet plavidiel.

(40)

     Podiel mier spolufinancovania nástroja pre alternatívne palivá v porovnaní s maximálnou mierou spolufinancovania 50 % v rámci všeobecného krytia sa uplatnil pomerným spôsobom pre mieru kohézneho spolufinancovania nástroja pre alternatívne palivá v porovnaní s maximálnou mierou spolufinancovania, 85 % v rámci prostriedkov vyčlenených na oblasť súdržnosti.

(41)

     Vzhľadom na rýchly pokles nákladov v trhovom segmente elektromobility, ako aj nízku úroveň informácií v analýze literatúry o nákladoch na nabíjacie body s výkonom 350 kW je úroveň miery spolufinancovania konzervatívnejšia. Z hľadiska hodnoty (v EUR) je však jednotkový príspevok pre nabíjací bod s minimálnym výkonom 350 kW dvojnásobkom jednotkového príspevku pre nabíjací bod s minimálnym výkonom 150 kW.

(42)

     Jednotkový príspevok na sieťové pripojenie bude podmienený zavedením minimálne štyroch nabíjacích bodov (pričom treba poznamenať, že bod s výkonom 350 kW sa môže počítať za dva body s výkonom 150 kW).

(43)

      https://ec.europa.eu/transport/infrastructure/tentec/tentec-portal/site/index_en.htm.

(44)

     https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/funding/funding-opportunities/funding-programmes-and-open-calls/horizon-europe/missions-horizon-europe/climate-neutral-and-smart-cities_en.

(45)

      https://ec.europa.eu/info/files/european-partnership-towards-zero-emission-road-transport-2zero_en ;

https://bepassociation.eu/about/batt4eu-partnership/ ; https://www.fch.europa.eu/.

(46)

      https://europa.eu/investeu/investeu-fund/about-investeu-fund_en.

(47)

      https://www.eib.org/en/projects/sectors/transport/cleaner-transport-f acility.

(48)

      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088.

(49)

     Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2015) 1330 final z 12. marca 2015 týkajúce sa žiadosti adresovanej európskym normalizačným organizáciám v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o vypracovanie európskych noriem pre infraštruktúru pre alternatívne palivá.

(50)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb.

(51)

     Tu by sa mala zohľadniť výška základov pripočítaná k výške nabíjacích stojanov, aby sa tento komponent infraštruktúry správne prispôsobil potrebám osôb so zdravotným postihnutím.

(52)

      https://shift2rail.org/publications/study-on-the-use-of-fuel-cells-and-hydrogen-in-the-railway-environment/ .

(53)

     Dočasné usmernenia o bezpečnej prevádzke služieb pobrežného zásobovania elektrinou v prístavoch pre lode používané na medzinárodné plavby, ktoré vyhotovila Medzinárodná námorná organizácia.

(54)

     Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2015) 1330 final z 12. 3. 2015.

(55)

55     http://www.emsa.europa.eu/publications/inventories/item/3207-guidance-on-lng-bunkering-to-port-authorities-and-administrations.html.

(56)

     SAE AS6968 Norma pre nabíjanie ľahkých elektrických lietadiel vodivým prepojením.

(57)

     Požiadavky na vysokej úrovni týkajúce sa nabíjania SC VTOL 2430.

(58)

      www.eafo.eu.

(59)

     „poskytovateľ služieb elektromobility“ je komerčný aktér, ktorý poskytuje služby koncovému používateľovi, vrátane predaja nabíjacej služby.

(60)

     „e-roaming“ je výmena údajov a platieb medzi prevádzkovateľom nabíjacieho bodu a poskytovateľom služieb mobility, od ktorého koncový používateľ nakupuje nabíjaciu službu.

(61)

     COM(2020) 662 final.